Peter Vačok: Najdrahšieho poštového holuba na svete predali vlani za 360 000 eur

0 615

Verejnosť a médiá poznajú Petra Vačoka ako bývalého dlhoročného úspešného vyšetrovateľa, ktorý riešil mimo iného aj zavlečenie syna exprezidenta Michala Kováča – Michala Kováča mladšieho do Rakúska, desiatky vrážd, šéfoval vyšetrovaciemu tímu, ktorý vyšetroval krvavý masaker dozorcov v Leopoldove a objasňoval inú závažnú trestnú činnosť.

V súčasnosti pôsobí ako obhajca, no menej sa vie, že už od detstva sa venuje chovu poštových holubov. Vačok poskytol rozhovor v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky o histórii holubárstva, využití poštových holubov či už v starovekom Egypte, v II. svetovej vojne až po súčasnosť, o medzinárodných pretekoch a iných.

Ste v súčasnosti obhajca, pomenej sa však vie, že chováte poštové holuby. Odkedy sa datuje toto vaše hobby a prečo práve poštové holuby?

„S poštovými holubmi som sa stretol ešte ako chlapec na Orave, kde som vyrastal. Mal som výborného učiteľa Vladimíra Vajzera, ktorý nás už, bohužiaľ, opustil. Bol aj pôvodom učiteľ a vedel nás, ako mladých záujemcov o chov a šport s poštovými holubmi, podchytiť.

Takže prvé holuby som mal u svojich starých rodičov v Párnici a dokonca tam som sa aj prvýkrát stretol s tým, že som holuby vyvážal, respektíve dal na preteky. Vtedy som ešte nemal záznamové zariadenie na dolet, ale tešilo ma len to, že sa vrátili.“

Koľko ich vlastne máte? Chodíte s nimi na medzinárodne výstavy a ako sa tam súťaží?

„V súčasnosti mám okolo 150 holubov a zúčastňujem sa na pretekoch v rámci oblastného združenia Bratislavy. Ešte som členom maratónskeho klubu – to sú super dlhé trate, na ktorých holuby musia dokonca prenocovať, keďže nie sú schopné doletieť prvý deň.

Nemám nejaké významné výsledky, ale vždy si to zľahčujem vo vzťahu k svojim súperom, a to tak, že im hovorím, že ja som ten pravý holubár, pretože ja sa teším z doletu a oni sa tešia len z víťazstva. Ale napriek tomu, že sa mi až tak nedarí, tak tento rok som zaznamenal jeden krásny dolet a to si veľmi vážim.

Slovenský zväz chovateľov poštových holubov organizoval preteky z Bruselu, kde bolo do 1600 holubov z celého Slovenska a ja som mal štvrtú cenu, takže toto umiestnenie mi v podstate zadosťučinilo všetky tie neúspechy.“

Využitie holubov sa datuje do starovekého Egypta. Na čo ich používali?

„Ľudia si neuvedomujú, že poštový holub zohral obrovskú úlohu pri evolúcii ľudstva, a to tým, že to bol jediný efektívny prostriedok na prenos správ. Už staroveké egyptské mestá boli 3000 rokov pred naším letopočtom chránené do vnútrozemia do vzdialenosti až 600 kilometrov poštovými holubmi a takto boli chránené aj mestá v Perzii.

Ak bolo potrebné poslať správu, tak mali na to holuby v holubníkoch, ktoré boli na tomto území. Holuby vtedy prenášali na ťavách a na koňoch a pokiaľ bola nejaká hrozba alebo nebezpečenstvo, tak sa púšťali holuby a priniesli tú správu domov. Inými slovami, pokiaľ vojsko išlo väčšiu vzdialenosť, či už bosou nohou alebo koňmo, tak tieto mestské štáty boli už pripravené vďaka správe dopravenej holubom.

Treba si uvedomiť, že holub sa nepúšťa so správou, že sa mu prikáže, aby niekde letel – on sa vždy vracia domov. A pri športových pretekoch to funguje tak, ako aj v minulosti pri ochrane, že holuby sa vynášali a keď bolo potrebné preniesť nejakú správu, tak sa holub pustil a doletel domov.“

Využitie mali aj v prvej a dokonca druhej svetovej vojne. Priblížili by ste aké? A majú poštové holuby nejaké využitie aj v súčasnosti, alebo je to už len hobby?

„V prvej svetovej vojne boli poštové holuby ešte dosť masovo používané ako prostriedok na získavanie informácií. Už v tom čase boli také technológie, že holubovi sa dalo zaznamenávacie zariadenie – fotoaparát. Holuby mali na sebe pripevnené špeciálne traky a púšťali sa ponad miesta, kde boli zákopy a nepriateľské armády.

Zábery sa následne skladali a robila sa z nich mapa, z ktorej bolo zrejmé, koľko je kde akej techniky a, samozrejme, vojska. Bol to ich hlavný cieľ, pretože lietadlá ešte neboli schopné zaznamenávať zábery z väčších výšok, a tak sa to robilo prostredníctvom holubov. V druhej svetovej vojne sa už nepočítalo s holubmi, vojenské holubníky v podstate zanikli.

Nakoniec sa ale Angličania k nim vrátili a poštové holuby poskytli chovatelia. Čo ja osobne viem, tak pred vylodením v Normandii sa použili holuby, a to tak, že sa púšťali na malých padáčikoch v klietkach. Od domáceho obyvateľstva sa žiadalo, aby podalo správu, koľko nemeckých vojakov a koľko techniky sa tam nachádza a holuby sa vrátili do Anglicka s určitou informáciou.

Holuby sa tiež používali tak, že boli v kokpitoch niektorých lietadiel. Pokiaľ sa piloti vracali z bombardovania a lietadlo bolo poškodené a posádka musela pristáť, alebo havarovala do mora a, samozrejme, keď prežili, tak holub bol v špeciálnej dóze, ktorá bola uspôsobená plávať. Tá keď sa vytiahla, tak holub vyletel.

Tým, že sa holub vrátil, tak odniesol správu, že posádka alebo členovia posádky žijú a treba ich hľadať. Holuby takto zachránili niekoľko pilotov a aj samotná anglická kráľovná vyznamenala takéhoto holuba za záchranu životov.

V súčasnosti však už je technika taká rozvinutá, že možnosti poštového holuba sú úplne zatlačené. Dnes poštový holub je už len hobby záležitosť a v súvislosti s tým sa združujú záujemcovia o tento chov a hlavne o šport a organizuje sa množstvo súťaží.“

Aká je priemerná cena takého holuba? Je známe, aký druh resp. kus je celosvetovo najdrahším kusom na svete?

„Nedá sa vypočítať, aká je hodnota holuba. Niekedy je to založené doslova na fanatizme a svedčí o tom aj to, že vlani padla najvyššia cena za holuba. Bol dražený jeden výborný belgický holub v kategórii C, čo je kategória pre dlhé trate a toho predali za 360.000 eur. Viem, že sa vo finále oňho „bili“ jeden občan Juhoafrickej republiky, Rumun a jeden obyvateľ Číny.

Dražbu vyhral nakoniec Juhoafričan. Ale to sú veci, ktoré vôbec neodrážajú hodnotu toho konkrétneho holuba. Dobrý holub sa dá kúpiť za úplne iné ceny. Pokiaľ sa nakontaktujete na dobrého chovateľa, tak určite zoženiete neskoršie mláďatá v cene 50 až 100 eur a v tejto cene sa dá kúpiť vynikajúci mladý holub.

Tie veľké sumy sú skôr o tom, že niekto to má veľmi, ale naozaj veľmi rád, má veľa peňazí a jednoducho túži mať konkrétneho víťaza – šampióna. Šampióni sa niekedy dražia na internete a pokiaľ sa tam prebíjajú bohatí ľudia, ktorí tento šport majú radi, tak ceny sa vtedy vyšplhajú do takýchto astronomických čísiel. Ale nemožno povedať, že je to cena toho holuba.

Ja osobne som najdrahšieho holuba kúpil za 1500 eur, a to som kúpil syna víťaza pretekov z Barcelony. Jeho otec vyhral v Holandsku, kde bolo z Holandska nasadených 6900 holubov a tieto preteky sa vyhodnocujú spolu s Belgičanmi, s juhom Anglicka, časť holubov letí ešte z Nemecka a zo severu Francúzska, čiže tam bolo púšťaných cez 25.000 holubov. Víťaz Holandska bol v tejto konkurencii štvrtý. Syna víťaza som si kúpil s tým, že som túžil mať niečo mimoriadne.“

Koľko je približne na Slovensku chovateľov holubov a ako to vyzerá v ostatných krajinách Európy a vo svete?

Presné štatistiky nemám, ale na Slovensku je cez 4000 registrovaných chovateľov poštových holubov združených v jednotlivých kluboch, ktoré patria do oblastných združení. Tie organizujú preteky a následne sa niektoré výkony vyhodnocujú a porovnávajú aj v rámci celého Slovenska. Je to rozdelené do rôznych kategórií – krátkych tratí, stredných, dlhých a superdlhých tratí.

Centrom chovu poštových holubov bolo Belgicko. Po druhej svetovej vojne tam bolo registrovaných vyše 100.000 chovateľov. Ja, keď som bol ešte chlapec na Orave, tak sa hovorilo, že je ich cez 50.000. Avšak veľmi to padá, lebo mládež už o tento druh športu, ak to tak nazvem, až taký záujem nemá a aktuálne by v Belgicku malo byť okolo 35.000 chovateľov.

Obrovský nárast chovateľov a záujmu o šport s holubmi zaznamenáva Ázia – najmä Čína, ale aj ostatné krajiny v Ázii. V rámci Európy, aj keď tento šport s poštovými holubmi má obrovskú tradíciu, to už upadá, zaznamenáva sa úbytok chovateľov, etnikum je značne prestarnuté, a to nielen v Belgicku, ale napríklad aj v Nemecku.

Jedinou krajinou v strednej Európe, kde tento šport narastá, je Poľsko a tam je údajne momentálne cez 35.000 chovateľov. Dokazuje to aj fakt, že v Belgicku sme holuby púšťali spoločne s Poliakmi a tí do Bruselu doviezli až 41.000 holubov.