Každý rok na následky besnoty na svete zomrie takmer 60.000 ľudí

0
TASR/AP

Na následky besnoty na svete zomrie takmer 60.000 ľudí ročne. Ako ďalej uviedla Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) so sídlom v Paríži, obeťami tohto ochorenia sú najmä deti v rozvojových krajinách. Kontinenty s najvyšším rizikom úmrtia na besnotu sú najmä Afrika a Ázia s vyše 95 percentami smrteľných prípadov besnoty.

OIE o tom informovala pri príležitosti Svetového dňa besnoty, ktorý pripadá na 28. septembra.

Najväčším rezervoárom na vznik besnoty sú psy. Kontrolovať a odstrániť besnotu znamená pracovať pri zdroji nákazy, teda očkovať zvieratá.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v súvislosti so Svetovým dňom besnoty uviedla, že táto choroba sa vyskytuje vo vyše 150 krajinách sveta. Každý rok je podľa WHO vyše 15 miliónov ľudí zaočkovaných po pohryznutí zvieraťom. Odborníci predpokladajú, že by sa dalo predchádzať tisícom úmrtí na svete, ktoré sa pripisujú následkom besnoty, ak by bol postihnutý včas zaočkovaný.

WHO, OIE, Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Globálna aliancia na kontrolu besnoty (GARC) sa v roku 2015 spojili, aby schválili spoločnú stratégiu zameranú na „dosiahnutie nulového počtu úmrtí ľudí na besnotu do roku 2030“ a vytvorili iniciatívu s názvom „Všetci zjednotení proti besnote“.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky začiatkom apríla tohto roka spustilo 37. kampaň orálnej vakcinácie líšok proti besnote. Leteckou formou ju realizovala Štátna veterinárna a potravinová správa SR v období 9.-22. apríla, uviedol rezort pôdohospodárstva na svojej webovej stránke.

Cieľom podujatí, ktoré sa vo viacerých krajinách organizujú pri príležitosti Svetového dňa besnoty, je upriamiť pozornosť verejnosti na skutočnosť, že stále ide o zdravotnícky problém. Ďalším cieľom tohto dňa je zdôrazniť, že existujú preventívne opatrenia, ktorými sa dá besnota odstrániť.

Svetový deň besnoty, 28. september, je spomienkou na výročie úmrtia francúzskeho chemika a mikrobiológa Louisa Pasteura (27. december 1822 – 28. september 1895), ktorý ako prvý pripravil očkovaciu látku proti besnote.

Ak človeka pohryzie zviera, ktoré vyvoláva podozrenie z ochorenia na besnotu, je potrebné, aby postihnutý dostal čo najskôr očkovaciu látku.

Besnota je infekčné ochorenie vírusového pôvodu. Ide o akútne ochorenie zvierat prenosné na človeka. Vírus besnoty sa v mieste poranenia (uhryznutím, poškriabaním alebo inak) zvieraťom šíri nervami do centrálneho nervového systému. Prejavuje sa horúčkou, bolesťami hlavy, slabosťou, svrbením a bolestivosťou v rane. Liečba je podporná, ochorenie sa končieva aj smrťou.

Zdrojom sú choré zvieratá – na prvom mieste psy, ďalej mačky, líšky aj vlky.