Vedci z SAV zaznamenali v Bratislave prípad výskytu tropického kliešťa

0 417

Globálne otepľovanie a zvýšené cestovanie do zahraničia prinášajú na Slovensko doteraz neznámu hrozbu výskytu tropických kliešťov.

Upozornila na ňu Slovenská akadémia vied (SAV), ktorá zaznamenala prípad zamorenia bytu v Bratislave kliešťami rodu Rhipicephalus sanguineus, ktorý sa bežne vyskytuje v Stredomorí, na Blízkom východe, v Afrike alebo Amerike. Môžu prenášať patogény, ktoré nie sú typické pre naše podnebné pásmo.

Na rozdiel od druhov žijúcich na Slovensku, napríklad kliešťa obyčajného, je tento druh nidikolný, čiže prežije vo vnútri bytu, ozrejmila Markéta Derdáková, vedúca sekcie medicínskej zoológie, Ústavu zoológie SAV. Jeho hlavným hostiteľom je pes, ale môže sa pricicať aj na človeka a preniesť na neho nebezpečnú rickettsiu, ktorá vyvoláva ochorenie mediteránnu horúčku, vysvetlila.

Zamorenie vedci zaznamenali minulú jeseň. „Kliešte sa v byte vyskytovali vo veľkom počte, vo všetkých vývojových štádiách, čiže sa tam množili a aj po dezinsekcii sa jeden kliešť objavil opäť v marci,“ opísala Derdáková. Rodina, ktorá na problém zoológov upozornila, mala síce psy, no neudávala žiadnu cestu do zahraničia. „Genetickými analýzami sme potvrdili, že kliešte boli pravdepodobne z juhozápadnej Európy, z Francúzska alebo Španielska,“ priblížila.

Tento prípad je prvý po desaťročiach, v minulosti bol výskyt tohto kliešťa na Slovensku zaznamenaný v 60. rokoch minulého storočia a potom v 80. rokoch. „Teraz však išlo o dosť masívnu infestáciu, lebo my sme získali až 50 kliešťov z toho bytu,“ uviedla. Mediteránna horúčka patrí k bežným ochoreniam, ktoré sa liečia podobne ako v prípade lymskej boreliózy antibiotikami. Komplikáciou podľa vedkyne sú opakované vysoké horúčky, zápaly pľúc.

Toho, že by tropické kliešte mohli výraznejšie preniknúť na Slovensko, sa podľa Derdákovej zatiaľ obávať netreba. Slovákom radí, aby pri cestách do rizikových krajín hlavne so psami zobrali do úvahy túto skutočnosť a použili repelent, alebo ho skontrolovali, či nepriniesol z dovolenky kliešte. „Tento kliešť môže mať všetky vývojové štádiá na hostiteľovi – psovi, ale môže cicať aj na ľuďoch a takýmto spôsobom aj preniesť tieto ochorenia,“ upozornila.

V slovenskej prírode zatiaľ vedci tento druh kliešťa nezaznamenali, Derdáková však nevylučuje, žeby ho tu mohli zavliecť z juhu ojedinele divo žijúce zvieratá. „Nie je pravdepodobné, že by prežil u nás zimu v prírode,“ objasnila. Odlíšiť tropického kliešťa od bežného nie je pre laika jednoduché. „Keď však niekto má doma psy a zrazu tam majú viac kliešťov, ktoré lezú po stenách, tak už je to pravdepodobnejšie, že je to tento kliešť,“ doplnila.