V osade majú problém s premnožením psov, ľudia ich tam vyhadzujú

0 2249

Spišský Štiavnik – V obciach Spišský Štiavnik a Hranovnica dnes začali s odchytom a následnou kastráciou psov v rómskych osadách.

„Nebojíme sa, pretože ľudia spolupracujú, tiež nechcú toľko veľa zvierat, uvedomujú si, že šíria choroby. Väčšinu tých zvierat tu nemajú preto, lebo by ich chceli, ale preto, že ich tu niekto vyhodil z auta, potom sa množia. Tí ľudia sú aj radi, že ich nebude tak veľa, pretože niektoré zvieratá aj napádajú ľudí a združujú sa,“ uviedla predsedníčka Združenia za práva zvierat Diana Truchlíková.

Najprv ľuďom v osade členovia Československého kastračného programu vysvetlia, že psíkov, ktorí majú majiteľov, chcú ošetriť, vykastrovať a následne im ich vrátia späť. V týchto lokalitách sú totiž miestni zvyknutí, že príde niekto z odchytovej služby, vezme psy a už ich nikdy nevráti späť. Aj to je dôvod, prečo psy skrývajú. „Pokiaľ však vidia, že na druhý deň sem prídeme a im psíkov do osady vrátime, tak potom nemajú problém dať nám ďalších. Naozaj tu nie je problém s komunikáciou,“ zdôraznila Truchlíková. Kastrovať psíkov z týchto dvoch osád budú až do nedele 2. augusta.

Na snímke veterinár kastruje suku v doèasnej veterinárnej ambulancii v Hranovnici poèas Èeskoslovenského kastraèného programu v Hranovnici 30. júla 2015. FOTO TASR - Oliver Ondráš
Na snímke veterinár kastruje suku v doèasnej veterinárnej ambulancii v Hranovnici poèas Èeskoslovenského kastraèného programu v Hranovnici 30. júla 2015. FOTO TASR – Oliver Ondráš

Do Spišského Štiavnika prišli preto, že samotná obec ich požiadala o pomoc. Vedľajšia Hranovnica mala rovnaký problém, a tak ju dobrovoľníci oslovili s rovnakou ponukou. „Predpokladáme, že by sme mohli odchytiť a kastrovať asi 140 psov v oboch osadách. Počet tých, ktorých ale odtiaľto vezmeme, pretože nemajú majiteľov, si netrúfnem odhadovať. Toto však nie je problém len podtatranských osád, je to problém na celom Slovensku, kastrovali sme napr. aj v Zlatých Klasoch pri Bratislave, kde bolo okolo 200 zvierat,“ doplnila Truchlíková.

Niekedy žiada členov kastračného programu o pomoc samotná obec, inokedy napr. útulky. Organizácia má aj spätnú väzbu, najmä od psích útulkov. Pokiaľ sa v ich okolí urobila kastrácia, následne počas ďalšieho roka mali menší prísun zvierat z osád.

„Nie sme s tým spokojní, pretože autá pri osade zastavujú, psy tu vyhodia a tí sa následne združujú a množia. Trápia nás najmä blchy, ktoré psy rozširujú, tiež hlodavce. Odhadujeme, že je tu asi 100 psov a nie je to dobré, že ich je tu veľa,“ priblížil situáciu v Spišskom Štiavniku poslanec Obecného zastupiteľstva Ján Rusnák.

„Štát túto situáciu vôbec neriešil, my sme videli v iných krajinách, že to funguje. Je to jediné možné riešenie, pretože ak im toho psíka vezmete, oni si prinesú ďalšieho a nič sa tým nevyrieši. Keď im necháte toho ich psíka, bude vykastrovaný, tak len takým spôsobom sa zníži ich počet,“ zdôraznila zástupkyňa predsedu združenia pre kastračné akcie Lenka Zolnierčiková.

Tu bude player


Organizácia stihne za rok zrealizovať kastráciu v troch, príp. štyroch osadách na Slovensku. Nie je to však len o kastrácii, ide skôr o to, že je potrebné sa starať aj o odobraté zvieratá. „Väčšinou všetkých psíkov, ktorých chcú späť, vraciame. Šteniatka, ktoré ešte nemôžu byť kastrované, a tiež choré a vychudnuté psy odtiaľto berieme a staráme sa o ne, čo je dosť finančne náročné,“ doplnila Zolnierčiková.

Po tom, čo psíkov z osady odchytia, ich prevezme veterinár. Samotný zákrok kastrácie trvá približne 20 minút, u psov je to o čosi kratšie ako u suky. „Stretávame sa s rôznymi psíkmi, agresia u nich je väčšinou spojená so strachom. Mali sme naozaj rôzne prípady, napr. reťaz zarastená v krku psíka, natrhnuté uši, vytečené oči, olámané a odtrhnuté chvosty, niektoré stavy sú naozaj katastrofálne,“ priblížil bratislavský veterinár Roman Kučera.

Kastračný program funguje od roku 2012 a odvtedy bolo v rámci neho viac ako 800 kastrovaných a 550 odobratých zvierat, ktoré dostali šancu na lepší život. „Zabránime tak neželanému množeniu, napádaniu ľudí a hlavne pomôžeme obciam, ktoré majú neustále problémy s veľkým počtom túlavých psov,“ uzavrela Zolnierčiková.

TASR
Foto: TASR