Takmer polovica diviakov zo Šumavy je rádioaktívna

0 98

Takmer polovica diviakov, ktoré boli odchytené na českej strane pohoria Šumava, vykazovala nadlimitnú mieru rádioaktivity.

Upozornil na to vedúci oddelenia bezpečnosti potravín českej Štátnej veterinárnej správy Jiří Drápal.

Odchytené diviaky lesné vykazujú podľa neho vyššiu radiáciu pre to, že požierajú podzemné huby druhu srnka obyčajná (Elaphomyces granulatus), ktoré majú schopnosť fixovať rádioaktivitu z pôdy.

„Hodnoty majú počas roka výrazné výkyvy podľa toho, ako ošípané migrujú. V dlhoročných priemeroch je hladina pohybujúca sa okolo 40 až 50 percent nadlimitných rádionuklidov stabilná. Cézium má polčas rozpadu 30 rokov, takže sme zhruba v polovici rozpadu tejto rádioaktívnej dávky,“ vysvetlil Drápal, ktorého citoval server Novinky.cz.

Rádioaktivita sa na Šumavu dostala po havárii jadrového reaktora v Černobyle, ku ktorému došlo na jar 1986. Rádioaktívny mrak vtedy podľa vedcov trikrát preletel ponad Európu.

Rádioaktívna potrava môže pre človeka predstavovať nebezpečenstvo vzniku rakoviny. O riziku však podľa odborníkov možno hovoriť až vtedy, keby človek zjedol asi 40 kilogramov kontaminovaného mäsa za rok.

Množstvo rádioaktívnych látok v mäse sa dá znižovať aj spôsobom jeho úpravy. Pri varení v tlakovom hrnci sa napríklad zníži na polovicu a pri opakovanom nakladaní do nálevu klesne až o 70 percent.

Srnku obyčajnú človek v pôde nájde len ťažko, ošípané ju však z nej dokážu vyryť. Najvyšší výskyt rádioaktivity v ich svalovine vedci objavujú na jeseň a v zime, keď majú zvieratá menej zdrojov potravy.

Problémy s rádioaktivitou v mäse diviakov dobre poznajú aj poľovníci na nemeckej strane Šumavy.