Takmer 400 sysľov zo Slovenského krasu sa uložilo na zimný spánok

0 250
Syseľ pasienkový, ilustračná snímka. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Sysle pasienkové súvisle prespia aj viac ako päť mesiacov v roku.

V Gemerskej Hôrke a na Hrhove pribúda počet sysľov pasienkových. Zoológovia sa spolu s farmármi snažia zabrániť jeho vyhynutiu. Podľa ich zistení sa celkovo 400 sysľov zo Slovenského krasu uložilo na zimný spánok.

Sysle pasienkové súvisle prespia aj viac ako päť mesiacov v roku. Každý syseľ má samostatnú noru hlbšiu ako 80 cm pod zemou. Podľa Ochrany dravcov na Slovensku v Gemerskej Hôrke a na Hrhove spali už koncom septembra všetky sysle. Je ich tam takmer 400. Neprebrali sa ani počas teplých októbrových dní babieho leta. Na jar, po zobudení si zo svojho zimného príbytku vyhrabú novú dieru a vyjdú von. Podľa ich počtu zoológovia vedia, koľkým zvieratám sa podarilo zimu prežiť.

„Syseľ patril v minulosti medzi bežné živočíchy a bol významnou zložkou potravy dravcov – napríklad sokola rároha alebo orla kráľovského. So zánikom pasienkov začal ubúdať. Pre jeho veľký význam v krajine sa zoológovia spolu s farmármi snažia podporiť jeho návrat. Na dvoch lokalitách projektu LIFE Energia sme prišli doslova na poslednú chvíľu. V Gemerskej Hôrke bola v čase začatia projektu populácia na pokraji vyhynutia, 16 jedincov v roku 2015 a s najväčšou pravdepodobnosťou by bez pomoci človeka v nasledujúcich dvoch až troch rokoch vyhynula. Na druhom mieste, v Hrhove, bolo vtedy len 75 jedincov. Na jeseň 2017 sme v Gemerskej Hôrke pozorovali pred hibernáciou 90 jedincov, v roku 2016 to bolo 70 jedincov, a v Hrhove 300 jedincov, v roku 2016 to bolo 250 jedincov. Zdá sa, že populácia pomaly rastie,“ hovorí Ervín Hapl z Ochrany dravcov na Slovensku.

Pre prežitie zimy je podľa neho kľúčové, aby boli sysle dobre vykŕmené.

„Na našich dvoch lokalitách sa budia koncom februára alebo začiatkom marca. V prípade dlhej zimy, trvajúcej až do polovice marca, je každý ďalší deň energeticky náročný a sysle čerpajú zo svojich posledných zásob. Už v auguste a v septembri ich preto prikrmujeme – jablkami, slnečnicou, piškótami. Ďalším významným opatrením pre ich záchranu je pravidelné kosenie špeciálnym traktorom. Sysľoviská sme vyčistili od náletov drevín tak, aby sa mohli rozširovať na obnovených pasienkoch. Počas leta sme tiež poprosili verejnosť o pomoc, pretože sme tu spozorovali cudzích ľudí, s veľkou pravdepodobnosťou išlo o pytliakov. O výzve sa dozvedelo prostredníctvom médií veľké množstvo miestnych ľudí a pytliakov sa tak podarilo odradiť,“vysvetlil Hapl s tým, že v prikrmovaní sysľov budú pokračovať aj po ich zobudení na jar.