Sloboda zvierat: Chorobné hromadenie zvieratám ubližuje, živoria bez jedla a vody

0 3185

BRATISLAVA – Až tri prípady tzv. Animal Hoarding, chorobného hromadenia zvierat, riešila v marci Sloboda zvierat. Pre Útulkovo.sk to uviedla Silvia Čaňová zo Slobody zvierat.

Koncom marca zasahovalo občianske združenie opakovane u majiteľky 30 psov v obci Trhová Hradská. Bezprízorné psy zhromažďovala majiteľka počas niekoľkých rokov na svojom pozemku, pričom nezabránila ich následnému rozmnožovaniu. „Sloboda zvierat vykonala u majiteľky kastráciu všetkých deväť súk a štyroch psov prevzala do útulku,“ informovala inšpektorka Slobody zvierat Romana Březinová s tým že tri boli štaňatá.

Ostatným bude v spolupráci s miestnymi aktivistami hľadať náhradné domovy.

Sloboda zvierat u majiteľky zasahovala už v roku 2012. Vtedy od nej prevzala a umiestnila do útulku na bratislavských Poliankach 24 psov. „Všetky podstúpili kastráciu, veterinárne ošetrenie a liečbu, boli začipované, vakcinované, odblšené, odčervené a postupne našli domov v nových rodinách,“ dodala Čaňová.
IMG_0878

„Obec po našom zásahu v roku 2012 prisľúbila, že dohliadne na kastráciu zvierat, ktoré u majiteľky ostali. Zjavne sa tak nestalo a situácia sa zopakovala,“ upozornila inšpektorka.

Podľa nej v tejto obci chýbal aj radikálnejší prístup Regionálnej veterinárnej správy, ktorá mala využiť zákonnú možnosť nariadiť majiteľke vykonať opatrenia na zabránenie neplánovaného a nežiaduceho rozmnožovania. „V prípade zmiešanej svorky je jediným účinným a humánnym riešením kastrácia,“ zdôraznila Březinová.

V tejto súvislosti upozornila na Zákon o veterinárnej starostlivosti, ktorý uvádza, že vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku zvieraťa, jeho neplánovaného alebo nežiaduceho rozmnožovania.

Prečo ÁNO kastrácii:
• zabráni neželanému rozmnožovaniu psov a mačiek a usmrcovaniu mláďat
• zabráni preplneným útulkom a karanténnym staniciam
• zabráni nelegálnym vývozom, obchodu a predajom do výkupov zvierat
• môže potlačiť agresivitu alebo nečistotnosť zvieraťa
• potláča sexuálne podmienené správanie (úteky z domu v období hárania, agresivitu)
• je prevenciou proti nádorovým ochoreniam a falošnej gravidite sučiek

Ďalšie prípady hromadenia zvierat riešila v marci Sloboda zvierat v Bratislave, kde po nahlásení susedmi prevzala z bytov „záchranárok“ 19 mačiek.

Neregulované zbieranie zvieracích tulákov z ulice a ich chorobné hromadenie v dome či byte, často v mene ich záchrany, sa podľa Slobody zvierat zväčša končí zle. Desiatky aj stovky zvierat často živoria v byte vo vlastných výkaloch, bez jedla a veterinárnej starostlivosti.

Záchrancovia trpiaci touto poruchou potrebujú odbornú pomoc, často odmietajú kastrácie aj adopcie, zvierat sa nedokážu vzdať. Animal hoarding sa tak stáva časovanou bombou, ktorá prináša utrpenie zvieratám, samotným záchrancom aj ich okoliu – susedom a útulkom, ktoré zvieratá potom musia prevziať a pomôcť im.

Premnožovanie zvierat, ich túlanie a šírenie ochorení je na Slovensku dlhodobým problémom. „Jedinou humánnou metódou na reguláciu ich stavov sú kastrácie a prijatie systémových zmien, teda uzákoniť povinné čipovanie spoločenských zvierat, aby bolo možné vyvodiť zodpovednosť voči majiteľom, ktorí svoje zvieratá vyhadzujú na ulicu, zanedbávajú starostlivosť alebo týrajú ďalej povinné schválenie (RVPS) a registrácia všetkých chovov spoločenských zvierat, čím sa dosiahne prehľad o chovných miestach a bude možná kontrola chovných podmienok, počtov, zdravia a pohody zvierat zo strany štátu, a následné vytvorenie centrálneho národného registra všetkých chovov. Mali by sa tiež rozšíriť povinnosti miest a obcí a ich právomocí zasiahnuť v prípadoch ako boli tieto, a tiež zakázať nechcené rozmnožovanie, v prípade, že sa tak deje, všetky zvieratá by mali byť odobraté a chovateľovi udelený zákaz chovu,“ vysvetlila Čaňová.

Alfou a omegou ostáva podľa Slobody zvierat zavedenie povinného čipovania. „Bez neho sa nedá vytvoriť riadna evidencia a register zvierat ani chovných miest, nedá sa zosobniť zodpovednosť majiteľov za svoje zviera ani dôsledne vyberať dane za psa. Navrhujeme, aby daň za psa bola v obciach účelovo viazaným zdrojom príjmov a mohla sa využívať len na riešenie zv ieracej problematiky, napr. kastrácie a čipovanie zvierat či budovanie venčovísk,“ uviedla Březinová. Dobrým príkladom bol nedávny kastračný projekt v obci Pribeta.

V roku 2014 prijal útulok v Bratislave 2786 zvierat. Kastráciu podstúpilo 1120 psíkov a mačiek, čipom na identifikáciu pri strate bolo označených 1900 zvierat.

Útulkovo.sk
Foto: Sloboda zvierat