Rok 2018 bol pre sysle najlepší za posledné dve desaťročia

0 6876
Syseľ pasienkový, ilustračná snímka. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Rok 2018 bol pre sysle pasienkové najlepší za posledných 20 rokov.

Priaznivé počasie, prikrmovanie a obnova „syslích“ plôch prispeli k nárastu ich počtu v Slovenskom krase, na Muránskej planine a ďalších lokalitách.

„Kedysi bežné, neskôr veľmi vzácne zviera, sa pomaly vracia do slovenskej prírody. Vyžaduje územia, ktoré sú pravidelne spásané alebo kosené, úbytok pasienkov je dôvodom úplného vymiznutia sysľa z mnohých miest,“ hovorí Ervín Hapl z občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku.

Sysľa podľa neho zachránili v rámci projektu Life Energia v poslednej chvíli v Hrhove a Gemerskej Hôrke v Slovenskom krase. Ochranári od roku 2015 obnovujú plochy, kde sa sysle môžu rozširovať – okrem pravidelného kosenia odstránili aj nálety stromov a kríkov. „Pre sysle to bol najlepší rok za posledné dve desaťročia, každý deň mohli vyliezť z nory a napásť sa – nebolo totiž veľa daždivých alebo chladných dní po sebe. Príjemné teploty na jeseň využili nezvykle až do 20. októbra, minulý rok už koncom septembra spali,“ skonštatoval Hapl s tým, že dôležité je prikrmovanie slnečnicou a jablkami. Pomáha počas zimovania prežiť vyššiemu počtu sysľov a zároveň podporí väčší počet mláďat. Ochranári zaznamenali nárast napríklad v Gemerskej Hôrke, kde prezimuje 100 sysľov (v roku 2015 16 jedincov) i v Hrhove s 500 zimujúcimi jedincami (2015 – 75). Sysľom sa darí aj na Muránskej planine v lokalite Biele vody, kde ich zimuje viac ako 2000.

Aj tu sa podľa Hapla prejavuje význam sysľa ako „eko-manažéra“, ktorý svojou prítomnosťou pozitívne ovplyvňuje prítomnosť mnohých druhov rastlín a živočíchov. Tým, že jastraby, krkavce a mačky divé sa pri love sústredili na slabé jedince sysľov, začalo sa dariť iným, dovtedy loveným druhom, ako jašterica zelená, skaliarik sivý či škovránok stromový.

Ochranár vyzdvihol aj význam syslích nôr pri zadržiavaní vody v krajine a predchádzaní záplav. Neustále hrabanie sysľov vytvára podmienky pre veľké množstvo rastlín, ktoré by inak v konkurencii nemali šancu, preto „syslie lúky“ kvitnú oveľa pestrejšie ako lúky bez nich. „Nory poskytujú úkryty pre iné živočíchy, napríklad čmeliaky, na Hrhove sme dokonca aj v aktívnych norách našli ropuchy zelené. Veríme, že zima bude pre tieto úžasné zvieratá priaznivá a na jar sa ich zobudí čo najviac,“ uzavrel Hapl.