Keď je pes dobre vycvičený, nemýli sa

0 2151

Bratislava 26. októbra (TASR) – Slovenskí a českí policajní kynológovia pracujú na spoločnom vedeckom projekte, ktorý sa zameriava na pachy zanechané páchateľom na mieste činu. Metódu pachovej identifikácie (MPI), ktorú v bývalej ČSSR zaviedli ešte v roku 1974, chcú preskúmať vedecky a presvedčiť odbornú verejnosť, že psy sa nemýlia.

„Páchateľ často nechá na mieste činu iba svoj pach. Keď je pes dobre vycvičený, nemýli sa,“ povedal šéf Odboru kynológie a hypológie na policajnom prezídiu Branislav Diďák. MPI spočíva v porovnávaní pachu, ktorý sa mieste činu nechal páchateľ s pachom podozrivej osoby. Pachová stopa sa zaisťuje odtlačkom na bavlnenú látku, ktorá sa priloží na vytipované miesto a na 30 minút zakryje hliníkovou fóliou. Potom sa stopa uloží do skleneného obalu, v ňom vydrží päť rokov.

Slováci majú v rámci spoločného projektu preskúmať psí mozog. Podľa Diďáka už požiadali o grant z európskych fondov, ktorý by im umožnil zakúpiť encefalograf za približne 50.000 eur. „Keď pes potvrdí pach páchateľa, túto aktivitu v mozgu by snímal aj tento prístroj,“ vysvetlil Diďák. Okrem toho pripravujú vzorové pracovisko pre MPI v bývalom objekte hraničnej polície v Slovenských Ďarmotách (okres Veľký Krtíš), ktoré by malo byť hotové v septembri budúceho roka.

Českí kynológovia majú do projektu prispieť vlastným výskumom samotných pachových stôp na rôznych materiáloch. „Spravia si odtlačok pachu na parapetu v rodinnom dome, tento odtlačok tam nechajú za určitých poveternostných podmienok a snímajú po týždni, po dvoch, do kedy to pes vie nájsť a spoľahlivo identifikovať,“ vysvetlil na príklade Diďák. Výsledky spoločného projektu by chceli asi o rok predstaviť na konferencii, pozvaní budú sudcovia, prokurátori, advokáti a kynológovia zo zahraničia. „Je to akceptované ako pomocný dôkaz, nie vždy je to akceptované ako naozaj dôkaz, ktorý zaváži. Radi by sme im ukázali, že to naozaj robíme profesionálne,“ vysvetlil dôvod celého projektu.

Metódu pachových konzerv (nedávno premenovaná na metódu pachovej identifikácie – pozn. TASR) zaviedli v bývalom Československu na základe skúseností z východného Nemecka (NDR). Výsledky získané touto metódou sa však v policajnej praxi mohli používať až od roku 1989. Umožnilo to rozhodnutie ministerstva vnútra ČSSR z februára 1989, píše v knihe Policajná kynológia na Slovensku Vladimír Ďurišin. „Výsledky porovnávania pachových stôp sa tak ocitli v súdnom konaní v polohe voľne hodnotených dôkazov a policajti, ktorí vykonávali konkrétne porovnanie pachov, vystupovali ako svedkovia na hlavnom pojednávaní,“ uviedol.

Na MPI používajú slovenskí kynológovia sučky nemeckých ovčiakov. „Sú také jemnejšie, inteligentnejšie, lepšie chápajúce,“ vysvetlil Diďák. V slovenskom Policajnom zbore ich majú vycvičených približne 15, predtým však prechádzajú „skúšobnou prevádzkou“ a „nemilosrdnou selekciou“. Keďže musia byť hlavne pokojné, padla otázka na ich sterilizáciu. „Už sme sa nad tým zamýšľali, či ich to niekedy nevyrušuje, keď sa hárajú,“ povedal. No hneď dodal, že sučka prenáša na svoje potomstvo 60 až 70 percent génov a bolo by škodou, keby prišli o „dobrú krv“.

TASR
Ilustračné foto TASR/Michal Svítok