Maďarsko má ochranu vtáctva na svetovej úrovni, je za tým SLOVÁK

0 220

Maďarsko má v oblasti ochrany prírody a zvierat nesmierny náskok pred väčšinou krajín sveta.

Pre TASR to uviedol hovorca Maďarského spolku pre ochranu prírody a vtáctva (MME) Zoltán Orbán, podľa ktorého je to tak vďaka prírodovedcovi a zoológovi európskeho formátu Otovi Hermanovi – rodákovi z Brezna.

Oto Herman, známy aj ako Ottó Herman, ktorý sa narodil 26. júna 1835 v Brezne a zomrel 27. decembra 1914 v Budapešti, bol prírodovedec ornitológ a entomológ, politik, novinár, archeológ a antropológ. Popri ostatných početných aktivitách bol činný predovšetkým ako prírodovedec – zoológ európskeho formátu.

„Bol priekopníkom ochrany prírody v Uhorsku. Svetový deň vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla, sa v začiatkoch spája práve s jeho menom. Uhorsko bolo jednou z prvých krajín sveta, kde sa začala inštitucionalizácia ochrany vtákov v 90. rokoch 19. storočia,“ zdôraznil Orbán.

Podľa jeho slov organizácie na ochranu zvierat v uvedenom období podporovali práve aktivity zamerané na ochranu vtáctva. V roku 1863 vzniklo Kráľovské uhorské ornitologické centrum, ktoré viedol práve Herman. V roku 1908 – ako tretia krajina na svete – založilo Uhorsko centrum pre krúžkovanie vtáctva, čím sa začala vedecká činnosť ochrany vtáctva na štátnej úrovni.

„Tento proces nebol prerušený, preto dodnes má tradícia ochrany vtákov v Maďarsku hlboké korene. Po roku 1974 sa vznikom MME ochrana ešte väčšmi posilnila. V tom čase existoval iba jediný národný park v Hortobágyi, pričom pri zakladaní ďalších deviatich parkov asistoval práve MME, čo svedčí o význame tejto inštitúcie,“ zdôraznil hovorca ochranárskeho spolku.

Podotkol, že právne regulovanie ochrany prírody a vtáctva je z hľadiska bohatej histórie mimoriadne dôležité. Na jednej strane je zákon, dôležitejšou skutočnosťou je však podľa neho jeho aplikovanie v reálnom živote.

„Otázkou tiež je, v akej miere je ochrana (vtáctva) v povedomí obyvateľstva. Vďaka Hermanovi a jeho kolegom sa kŕmenie vtákov obyvateľstvom a vedenie príslušnej kampane v Uhorsku začalo už v roku 1890. Tým sa začalo vytvárať povedomie ľudí, že vtákov treba chrániť, ktoré pretrváva dodnes. Napríklad Rumuni a Bulhari nemali to šťastie ako my, že sme mali takého Ota Hermana. V Rumunsku a v Bulharsku sa ochrana vtáctva začala s takmer storočným omeškaním, čo je vidieť na ich právnej regulácii, ale aj v podstatne slabšom povedomí obyvateľstva,“ spresnil Orbán a s tým, že toto sú tie zásadné rozdiely.

Ako ďalej povedal, Maďarsko je v tejto oblasti lídrom nielen v strednej a východnej Európe. „Vzhľadom na veľkosť územia Maďarska a jeho obyvateľstva ide o relatívne malý štát, pritom ale MME je najväčšou občianskou organizáciou na ochranu prírody a vtáctva v regióne, dokonca ani Rusko nemá väčšiu inštitúciu tohto druhu,“ konštatoval.

Za najväčšiu výzvu ochranárov v súčasnosti Orbán označil zachovávanie a vynucovanie dodržiavania existujúcich právnych noriem ochrany, a to podľa jeho vyjadrenia neplatí iba pre Maďarsko či Slovensko, ale aj pre západné krajiny.

„V Maďarsku je napríklad mimoriadne smutná situácia v súvislosti s prípadmi otravy dravcov. V uplynulom desaťročí sa nám podarilo odhaliť niekoľko stoviek takýchto prípadov. Súd však vyriekol právoplatné verdikty iba v troch kauzách, ktoré sa týkali štyroch páchateľov,“ uviedol hovorca.

Posledný takýto súdny proces sa konal v marci tohto roka, keď obvineného súd oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že – podľa súdu – dôkazy nevytvorili jednotný a nespochybniteľný reťazec. Pred dvoma rokmi boli v dvoch prípadoch podmienečne odsúdení na trest odňatia slobody traja páchatelia boli. „Smutné v uvedených kauzách je, že všetci páchatelia boli profesionálnymi poľovníkmi, teda vlastne odborníkmi,“ dodal.

Podľa Orbána žiaľ aj napriek tomu, že maďarské právne normy v oblasti ochrany zvierat sú vynikajúce a obstoja aj v medzinárodnom meradle, nevznikajú žiadne exemplárne súdne verdikty, ktoré by sa cez médiá dostali k obyvateľstvu a boli by odstrašujúcim príkladom pre potenciálnych páchateľov.

Hovorca MME pripomenul, že ďalším vážnym problémom v celom západnom svete je, že existuje mimoriadne silný ekonomický tlak – napríklad v oblasti podpory agrárneho sektora -, aby doteraz prijaté právne regulovanie ochrany bolo oslabené, a to z obchodných záujmov. Ako príklad uviedol v rámci Európskej únie mimoriadne silný lobistický tlak na oslabenie účinnosti sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000. Deje sa tak podľa jeho slov na úrovni Únie i národných štátov.

„Občianske združenia a spolky ochranárov majú za cieľ upozorniť obyvateľstvo, že ťažko dosiahnutý stav v ochrane prírody a zvierat, ktorý sa podarilo vybudovať v uplynulých desaťročiach v našich zdevastovaných krajinách, je možné úplne zničiť zlými rozhodnutiami v priebehu niekoľkých rokov. Proti globálnym podnikom zainteresovaným v génovom inžinierstve, v produkcii osív či vo vývoji a výrobe chemikálií pre poľnohospodárstvo, ktorých ročný obrat sa pohybuje v stovkách miliárd dolárov, musia bojovať občianske organizácie, ktoré nedisponujú prakticky žiadnou ekonomickou silou,“ uzavrel Z. Orbán.

Spravodajca TASR Ladislav Vallach