História psa

Pes je poddruhom Vlka dravého a pravdepodobne všetky dnešné plemená sú jeho potomkami. Šľachtením sa však s poddruhu vyvinul nový druh, Pes domáci.

Prvé pozostatky psov a šteniatok boli v ľudských obydliach nájdené už 15 000 rokov pred naším letopočtom. S pozostatkov vedci zistili, že tieto prapsy boli krížené medzi sebou, nie s divo psami a vlkmi. Pes však nebol skrotený násilím. Rozhodol sa s človekom žiť v symbióze dobrovoľne. Ide o obojstrannú výhodu.

Najskôr psy pomáhali ľuďom pri love. Korisť uštvali a nahnali k človeku, ktorý ju zabil. Tým bol lov jednoduchší. Neskôr začali žiť psy v blízkosti ľudských obydlí, ktoré chránili.

 

Predpokladá sa, že Pes nebol vyšľachtený len z vlka dravého, ale z niekoľkých plemien vlka. O tom svedčí aj rozdelenie psov na špicovité, teréry a ďalšie.

Poznáme niekoľko prapredkov:

Canis familiaris palustris – Praotec špicov, pinčov, bradáčov a teriérov

Canis familiaris inostranzewi – Praotec severských, pastierskych a niektorých moloswoidných plemien

Canis familiaris decumanus – Praotec dogovitých psov

Canis familiaris matris optimae – Predpokladá sa, že jeho potomkami sú ovčiaky.

Canis familiaris intermedius – Bol praotcom poľovníckych plemien, najmä duričov a pudlov.

Canis familiaris Leineri – Praotec chrovitých plemien

 

V staroveku (3000 p.n.l – 476 n.l.) bol chov psov rozsiahly a populárny. V tomto období sa prvý krát experimentovalo aj so šlachtením psa ako domáceho maznáčika, respektíve módneho doplnku.

 

Molosoidné plemená síce majú pôvod v Taliansku (Itálii), no do celého sveta boli rozšírené vďaka Rímskej ríši. Vojaci ich používali na stráženie táborov, ale aj v boji, napríklad na obranu lukostrelcov.

Egypt dal svetu Chrtov a rôzne ich variácie, ako je Greyhound alebo Faraónsky pes. Psy na hieroglyfoch, alebo na obrazoch v pyramídach a hrobkách sa na vlas podobajú Chrtom. Egypt ovplyvnil aj zvyšok afrického kontinentu a Stredný východ.

 

Čína dala svetu psie plemená, ktoré sú veľmi svojské a nezameniteľné. Napríklad Akita Inu, Čau-čau, alebo Šarpej.

 

So severu pochádzajú najmä saňovité psyovčiarske psy. Tieto plemená sú takmer závislé na svojom pánovi, keďže od nepamäti spali v vedľa svojho pána, aby ho počas chladných nocí zahrievali. Navyše sú priateľské k deťom, keďže pes, ktorý neposlúchal alebo na zaútočil na rodinu, skončil ako kožušina. Boli využívaní aj na stráženie a lov.

 

Európe boli šľachtené najmä poľovníčke psy. Tie boli neskôr krížené so psami z celého sveta a tak vznikli napríklad európske pastierske psy, poľovnícke špice, alebo strážne psy.

 

Amerike boli šľachtené najmä naháče. Až do kolonizácie boli americké plemená šľachtené a vychovávané nezávisle na okolitom svete a preto majú úplne iné povahy, ako európske, alebo ázijské plemená.