Fyziológia psa

Pes patrí do triedy cicavcov, skupiny dvojstavovcov, druhu vlk dravý. Sú to mäsožravce a vyhľadávajú spoločnosť. Majú radi svorky a rodinu.

Jednotlivé plemená psov sa však líšia veľkosťou, váhou, stavbou tela, alebo srsťou. Pes má 271 až 282 kostí. Tie sú pospájané sponami, chrupavkami, švami, väzmi a kĺbmi. Najvýraznejším rysom psa je jeho lebka. Tá je u každého plemena jedinečná a je popísaná v štandarde.

TIP: Odtlačok ňufáka je u každého psa iný, rovnako, ako odtlačok prsta u človeka.

 

Šteniatka majú 28 zubov. Počas dospievania, vo veku 6 mesiacov až 1 rok v závislosti od druhu im mliečne zuby začnú vypadávať a nahradia ich zuby dospelého psa. Tých je 42. Chrup dospelého psa má 12 rezákov na trhanie mäsa, prípadné štípanie. Napríklad u ovčiarskych psov. Štyroch špiciakov, ktoré v minulosti pes pouźíval na rýchle usmrtenie koristi, prezeraním tepny, alebo zlomením väzu. Ďalej má 16 črenových zubov a 10 stoličiek, ktoré slúžia na žuvanie. Plemená psov majú špecifický skus, ktorý je popísaný v štandarde.

 

Nosnou časťou kostry je chrbtica, zložená z 50 až 53 stavcov. Posledných 20-23 stavcov sú chvostové. Pri niektorých plemenách sa „kupírujú“. To znamená, že ešte ako šteniatku sa mu odrežú. Pes má 13 párov rebier, 9 nepravých a 4 pravé.

 

TIP: Šteniatka sa rodia hluché, slepé a nemajú žiadne zúbky.

 

Svaly psovi dodávajú jeho charakteristický vzhľad lovca. Kostrové svalstvo tvorí 30 až 50% z celkovej hmotnosti psa. Pri niektorých plemenách, ako je napríklad Jack Russel Teriéru sú najvýraznejšie svaly na zadných nohách.

 

Koža psa sa skladá z vnútornej a vonkajšej vrstvy a škár. Vonkajšia vrstva je tenšia ako u človeka. Neplní totiž tak výraznú obrannú funkciu. V koži sa nachádza tuk a voda. Cez kožu pes vylučuje pot, ktorý má však iba pachovú funkciu a je pre každého psa špecifický.

 

Srsť psa sa rozlišuje na základe plemena psa. Existujú plemená s hladkou srsťou, hrubou srsťou a dlhou srsťou. Okrem srsti majú psy hmatové chlpy. Tie sa nachádzajú o v oblasti nosa, úst a očí. Slúžia na hmatové vnímanie najbližšieho prostredia. Pes vie vďaka nim určiť teplotu a konzistenciu látky ešte pred tým, ako sa jej dotkne.

Hladkosrsté plemená majú srsť, ktorá vyrastá z kože šikmo a nemajú podsadu. Oproti iným typom srsti je hladká srsť horšie izolačné vlastnosti a preto nie je vhodné, aby títo psy žili na dvore počas celého roka. Hrozia im totiž omrzliny a podchladenie. V lete im naopak hrozí úpal a prehriatie. Výnimkou sú chrty, ktoré pochádzajú z Afriky a vysoké teploty zvládajú bravúrne. Srsť sa ľahko udržiava, 2x ročne ju psi menia. Chlpov z nábytku a oblečenia sa zbavujú majitelia veľmi ťažko. Chlpy sa zapichávajú a odolávajú vysávaniu a práčkam. Vhodná je lepiaca páska, alebo vysávače s nadstavcom na vysávanie srsti.

Hrubosrsté plemená sú väčšinou teriéry a iné poľovnícke psy. Srsť sa skladá z dvoch častí. Vnútorná podsada má termoizolačné vlastnosti aj e veľmi jemná. Vonkajšia srsť slúži na ochranu pred vonkajším prostredím ako je slnko, voda, alebo nečistoty. Táto srsť má samočistiacu funkciu a väčšina nečistôt sa na nej neudrží, respektíve vypadá spolu so srsťou. Starostlivosť je jednoduchá. Raz až dva krát ročne je potrebné srsť trimovať. Ide o akési vytrhanie odumretých častí srsti. Na ich mieste narastie nová. Môžete to robiť ručne, použiť špeciálne hrebene, alebo zájsť k psiemu kaderníkovi.

Dlhosrsté plemená majú najnáročnejšiu starostlivosť o srsť. Treba ich pravidelne česať a v niektoré dokonca umývať špeciálnymi šampónmi. Niektoré plemená majú dokonca kučeravú srsť. Tú je potrebné trimovať a odstraňovať chuchvalce, ktoré v nej prirodzene vznikajú. Nie všetky dlhosrsté plemená sa môžu strihať.

 

Psy vylučujú moč ako odpadovú látku, rovnako ako u človeka. No okrem toho slúži aj na značkovanie teritória. Má podobný jedinečný pach, ako má srsť psa. Pes nevyprázdňuje celý močový mechúr naraz, ale postupne. Čím si značkuje územie. Fenky a kastrované psy sa vyprázdňujú v menšom počte.

 

Čuch psa je jeho najdôležitejším zmyslom, podobne, ako zrak v prípade človeka. Identifikuje ním potravu, orientuje sa vo svojom teritóriu, alebo vyhľadáva predmety. Navyše ak čuchá pachy iných psov, je to, akoby čítal SMS. Čuch psa je pri niektorých látkach až miliónkrát citlivejší ako v prípade človeka. Priemerne je psí čuch tisíckrát citlivejší ako čuch človeka. Pes dokáže určiť vek časovej stopy, vďaka čomu ide pri stopovaní vždy za svojim cieľom, nie od neho.

 

Zrak psa je počas dňa horší, ako zrak človeka. Farebné pole je len niekoľko farieb. Pes vidí pastelovo. Pohyb pes zaznamená asi na 500 metrov, dobre vidí asi na 100 metrov, kedy je schopný rozoznať svojho pána, aj keď ho necíti. Za šera a za tmy vidí pes asi trikrát lepšie, ako človek.

 

Sluch psa je výrazne lepší ako sluch človeka. Šepot človek počuje na 3-4 metre, pes na 25-30 metrov. Rozsah frekvencií a tónov je taktiež väčší. Človek počuje v rozsahu 20 Hz až 20 000 Hz. Pes od 16 až 17 Hz do 35 000 až 60 000 Hz. V závislosti na plemene a veku.

 

Pes má v porovnaní s človekom slabú chuť. Dôležitý je pre neho zápach. No je citlivejší ako mačka, alebo hlodavce.

 

Hmat psa je po celom tele. No najvýraznejší je na labkách a na miestach, odkiaľ vystupujú hmatové chlpy. Je to okolie očí, úst a ňufáka.

 

Hovorí sa, že psy majú aj šiesty zmysel. Ten je využívaný napríklad pri Canisterapii, alebo pri zachraňovaní ľudí. Psi tiež dokážu predpokladať infarkt u ľudí. Často sa stáva, že pes oblizuje choré miesto u človeka, alebo si k nemu ľahne, čím ho lieči. Sliny psa majú totiž antibakteriálne a antibiotické účinky a odstraňujú ekzémy a urýchľujú hojenie rán a zápalov po porezaní, popálení a podobne.