Denník hlucho-slepej Zoe: Výsledky dopadli na jednotku, vraj som zdravá ako buk

0 1146

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

2. októbra

Dnes sme boli u veterinárky po výsledky. Moje dopadli na jednotku. Vraj som zdravá ako buk! Všetko bolo v poriadku, takže si môžem s pokojným vedomím užívať života (akoby som si ho doteraz neužívala).

Ale Áronko bol na tom horšie. Zistili mu, že má čohosi veľmi veľa. Voľajakých alfa-niečo a tri-čosi… Musia mu vraj ešte urobiť nejaké testy. Trochu ho to ranilo, bol dnes veľmi smutný a bez nálady. Aj som sa ho snažila rozveseliť, ale vôbec to nešlo. Tak dúfam, že ho to do zajtra prejde. Nepáči sa mi, keď je takýto. Nuž, ako sa vraví: Ráno je múdrejšie večera. (Vôbec netuším, ako som k tomu prišla.)

Od pani doktorky sme sa zastavili v priestore, ktorý mi bol dobre známy. Prišli sme do „karanténky“. Skoro som odpadla. A je to tu! Oni ma idú vrátiť! Fakt vám poviem, myslela som si, že ma tu nechajú… Bola som v aute veľmi poslušná. Pre istotu. Aj keď ma dali vonku, bola som dobručká. Tiež pre istotu.

zoe 1003 3

Najskôr ma prišla pozrieť pani, ktorú si dobre pamätám, ako z karantény, tak aj z nedávnej návštevy u nej v práci. Potom došla aj druhá pani. Tú si pamätám z karanténky, ale menej. Asi mala vtedy dovolenku, keď som tam bola alebo čo. Každopádne ma vyhladkali, pochválili, aká som pekná. To sa mi počúvalo veľmi dobre.

Upokojila som sa, keď ma panička dala späť do auta. Párkrát som vyskúšala ísť si sadnúť aj na sedadlo, ale to hneď panička zbystrila a bolo po paráde. Tak možno inokedy. Určite to ešte vyskúšam. Keď sme prišli domov, hneď som sa vycikala. Neuveríte, stihla som to do trávy! Jaaaj, to mala panička velikú radosť, že som to urobila medzi autom a domovom.

Doma som sa zase celý deň hrala ako bláznivá. Mňa tak teší, keď sa vrátime a všetky hračky ma čakajú tam, kde som ich nechala. Vraj sme mali ísť dnes aj na výlet, ale vonku pršalo, tak sa to odložilo na neviem kedy. (To je aký časový úsek?). No uvidíme, kedy to teda bude. Aj dnes sme sa boli prejsť na trávu, ale trochu ďalej, nielen tam, kde si chodíme postáť. Vraj už môžem, keď som očkovaná. (Akoby som predtým nemohla, také výhovorky). Ešte pred odchodom mi voľačo panička strekla na krk.

zoe 10026

Vôbec neviem, čo to bolo a dlho mi to nedalo pokoj. Dala mi to na také miesto, že som si to nemohla ani očuchať, ani sa na to pozrieť. To mi robia asi schválne. Má to byť proti blchám, kliešťom a iným parazitom. Chvalabohu! To si veľmi dobre pamätám, skoro ma tie potvory zožrali zaživa. Takže ak ma toto pred nimi uchráni, tak pokojne aj každý deň.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková