Denník hlucho-slepej Zoe: Vraj sa mám tešiť na Vianoce, ale ja sa teším stále

0 1034

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

19. decembra

Hafojte kamaráti.
Tak ma zase panička dlho nepustila za noutbúk! Už som bola nervózna, čo jej to tak trvá. Normálne na mňa kašle posledné dni.
Buď je niekde v robote alebo s inými psami. A my dvaja čo?

A ešte si vymyslela zase tie jej ´práce ručné´, tak len čo bola chvíľu doma, tak sa prplala s vianočnými ozdobami. (Čo sú Vianoce? To si budem musieť ešte zistiť). Furt čosi robí a absolútne sa nepodelí s touto činnosťou. Tak som jej chcela pomôcť, ale ani len raz ma k tomu nepustila. A teda určite by sa to dalo minimálne zjesť.

10868093_640317119407346_2716302554512929485_n

Niežeby na nás úplne kašľala, ale teda dosť. Úplný chaos v tejto domácnosti. Keď to bude takto pokračovať, tak sa asi zbalím… …a odídem do sveta, ako Vajce na vandrovku.

Mimochodom, tá vraj nezničiteľná hračka, čo som posledne dostala, nie je vôbec nezničiteľná. Síce mi to s ňou trvalo trochu dlhšie, ale zvládla som to. Zlikvidovala som ju úplne na totálku. Čo-to som z nej aj zjedla a mala som pekné farebné hovienka. Tak mi ostalo už len to modré koliesko – čo bola tiež kedysi ryba, už je to iba kruh a dvaja ježkovia, ktorí už nemajú hlavu.

10389029_640317052740686_3898019689272807295_n

Aby toho nebolo málo za týchto posledných pár dní, takmer som zožrala aj môj pelech. To sa stalo jeden z tých dní, kedy nás nechali samých a ja som sa v klietke nudila. Mala som tam síce paličku na ožúvanie, aj hračku (okrem jedla a pitia), ale jednoducho mi to nestačilo. Musela som ten pelech jednoducho zničiť, roztrhať, niečo z neho zjesť, potom to vyzvracať. Škoda len, že z mojich výkonov mám radosť iba ja.

Inak pohodička. Mám nové granulky, ktoré sú fajn, ale vždy majú paničky alebo Áron niečo lepšie a mne nedajú. Ach ja nešťastný zemepán.

Hračku som dávno žiadnu nedostala, tak neviem, či mám vôbec dúfať. Panička mi vravela, keď mi zahadzovala tú ´nezničiteľnú´, aby som napísala Ježiškovi. Kto je vlastne Ježíško? Má niečo s ježkom? A kam mu to mám vlastne napísať? To sú také nápady… Robiť si so mňa srandu…

10303794_640316982740693_5889029282011706723_n

Ale musím sa pochváliť, že som sa posledné dni ani raz nevycikala do postele. Som rada, že v nej už nemáme igelit ani plienky.

Chodíme pravidelne vonku, niekoľkokrát iba pred vchod urobiť potrebu, aj na prechádzky. Už ideme častejšie aj s Áronom, len ma minule skoro zaškrtil (asi z lásky). Tak som sa zamotala do jeho vôdzky, že keby sa bol niekam rozbehol, tak ma rozdelí. Minimálne na tri časti. Jedno šťastie, že Áronko počúva na slovo a okamžite sa zastavil, keď mu to panička povedala. To by sa už panička asi zošalela, mať doma tri také ako ja.

No blížia sa nejaké Vianoce, tak vraj sa máme s Áronkom tešiť. Tak sa tešíme. On sa ozaj, lebo vie prečo a ja sa teším, lebo… sa teším stále. A je mi jedno, na čo alebo prečo. Som veľmi zvedavá, kedy už budú a čo nás vlastne čaká.

Vaša Zoe


Pozrite si príbeh Zoe v relácii Útulkovo.

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková