Denník hlucho-slepej Zoe: Vraj mám zapojiť to, čo mám v hlave. Ale ako bez káblika?

0 1307

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

13. a 14. október

Hafan kamaráti, ako sa máte? Určite dobre, však? Som o tom presvedčená. Ja sa mám tiež dobre. Včera aj dnes sme mali zase také pokojné dni. Tak to kolíše, že neviem, čo ma čaká na druhý deň. Raz pre mňa panička nachystá taký program, že sa z toho nejdem spamätať a inokedy nerobíme dokopy nič. Tak práve tieto dni boli také. Chodili sme len vonku sa prechádzať, vraj robiť potrebu (to by len chceli).

10661984_612749268830798_3212899715041706316_o

Veľmi veľa sme sa hrali, či už s paničkami alebo s Áronom, túto činnosť mám rada. Tiež sme sa učili. Už viem takmer perfektne na povel sadnúť aj podať labku. Učíme sa, aby bolo dokonalé privolanie, či ako sa tomu hovorí. Jednoducho panička povie „ku mne“ a ja si utekám vziať syr. To ma baví, lebo syr veľmi ľúbim.

Keď ma to už nebaví, tak si skúšame aj ľahnúť. To sme začali už v sobotu na tej super akcoške. Asi si začínam dávať dokopy súvislosti ohľadom tejto prosby (nerada používam povel, lebo nie sme na vojne nie?).  Ale musím nad tým porozmýšľať. A práve rozmýšľať ma panička nechá. Nenúti ma, netlačí na mňa. Ona vraj chce, aby som zapojila aj to, čo mám v hlave. Čo tam preboha mám? Kde to mám zapojiť? Tiež do steny, kam ide aj ten káblik od noutbúku?

No, nejdem sa tým zaťažovať. Keď niečomu nerozumiem, jednoducho to vypúšťam z tej hlavy. Nie je tam veľa miesta na blbosti.

Včera aj dnes bola moja panička zase preč, na love, tak som ostala doma s druhou paničkou. Dnes ale celý čas spala. Jasné, že spala, keď bola celú noc voľakde preč. Bodaj by potom nebola unavená. Neviem, načo to robia a kam chodia, keď sú potom unavené. Eh, ďalšia vec, nad ktorou by som sa nemala pozastavovať.

Pred chvíľou sme boli na vychádzke a panička zase voľačo chystá. V piatok ideme znova na výlet. Huráááá! Ideme na nejaký pochod na námestie za to, aby sme už viac neboli VEC. My zvieratá ozaj vec nie sme a ani nikdy nebudeme. Aby sa veci pohli k lepšiemu, ideme „pochodovať“! A ja budem pri tom!

1796598_612749152164143_1210497360259639543_n

Panička voľačo robí s takou farebnou vodou. Veľmi som jej chcela pomôcť, ale nechcela ma k tomu pustiť. Skúsim zajtra. Určite s tým ešte neskončila. Kúpila dnes aj dáku krikľavú vestu a z toho vraj ušije vestu pre mňa! Čo?? Pre mňa? Akože obliecť? Čo som ja človek? Hehe, to ešte uvidíme. Ale možno sa poddám. Veď je to za dobrú vec.

Už mi urobila aj na krk slogan tejto akcie: „Zviera nie je vec“, ale zatiaľ mi ho nedala na krk, vraj aby som to nezničila. Takže zajtra ideme pokračovať v príprave a ja dúfam, že sa mi podarí k jej činnosti aj aktívne pripojiť. To bude potom sranda. Aj keď vlastne neviem, čo ma tam čaká, i tak sa teším. Určite tam bude zábava ako všade, kam spolu s paničkou chodíme.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková