Denník hlucho-slepej Zoe: Vraj existuje niečo ako zvuk, ale neviem ako to vyzerá

1 1357

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

18. septembra

Dnes som mala celkom pokojný deň. Nikde ďaleko sme neboli, ale strávila som dosť veľa času s mojimi ľuďmi. Ráno začalo ako každé iné, mojimi základnými potrebami. Potom som sa hrala. Tie hračky sú ozaj úžasné a hrali sa so mnou často aj ľudia. Veľakrát sme sa spolu preťahovali a vždy som vyhrala, veď ako aj inak, som silný psík.

zoe2122

Nosila som aj tie Áronkove uteráky. Chcem mať aj ja také, tak si ich v nestráženej chvíľke zoberiem. Našla som si doma jeden kútik v Áronovom pelechu, kde si všetko odkladám. Aj hračky, aj tie uteráky (i keď stále neviem, aký je medzitým rozdiel). Vždy sa s nimi pohrám, a potom tam niekedy aj spím.

Mám ešte dve miesta na spanie. Jeden peliešok mám v takej klietke, ale tam chodím skôr iba papať. A druhý mám pri pelechu človeka. V ňom spávam najradšej, lebo je to blízko neho.

Dnes som dokonca dostala zase niečo fajné na jedenie. Bola to taká zvláštna palička, na ktorej bolo aj mäsko. Tak veľmi mi to chutilo… Dostal aj Áron, ale on to zhltol ako malinu. Ani sa tomu nečudujem, lebo on má tlamu takú veľkú, že sa mu tam zmestí celá moja hlava. Aj dnes som mu ju čistila. Mám pocit, že sa mu to páči čím ďalej tým viac a doslova si to vyžaduje. No neviem, či to budem stále stíhať, veď mám aj iné povinnosti. Musím povedať človeku, nech to niekedy robí za mňa.

Fajnotky som dostala aj vonku. Takmer zakaždým, keď sme tam boli, tak sa mi niečo ušlo. Ešte som si nie celkom istá týmto kŕmnym systémom, ale raz tomu prídem na koreň.

zoe13

Potom odišiel jeden človek preč. Ani som nezbadala, kedy sa vrátil. Zaspala som síce pri tých veľkých dverách, ktorými chodíme aj my vonku, ale nepočula som. Vlastne ja nepočujem vôbec, ale keby mi Áron raz nepovedal, že existuje aj niečo ako zvuk, ani by som o tom nevedela. Vlastne ani neviem, ako zvuk vyzerá, tak ho ani nepotrebujem.

Ale aby som sa vrátila k môjmu človeku. Ani neviem prečo, ale keď som ho zacítila, tak som sa veľmi potešila. Aj on sa tešil, tak sme sa tešili obaja. Voňal trochu inak, cítila som z neho veľa rôznych pachov od viacerých psov. Tak ich je predsa len viac, ako som si myslela. Vraj chodí niekam trénovať iné psy. Dúfam, že ma niekedy so sebou zoberie.

Pokračovala som v skúmaní domova. Čím ďalej, tým sa mi zdá ten domov inakší. Vždy objavím niečo nové a čo sa mi veľmi páči, hlavne na jednu stranu (vraj ľavú, druhá je asi neľavá) často niečo zbadám. Žeby to bolo to videnie? Znamená to, že niečo vidím, že je to lepšie? Má to takto byť? Na tú neľavú stranu ešte nevidím, ale vraj sa aj to upraví.

zoe5

Vždy keď niečo zbadám, musím to prekonzultovať s veľkým bratom Áronom, či je to vskutku tak, či je vskutku to čo vidím, to, čo je naozaj. Nie je to vždy tak, ale často mi hovorí, že to bude lepšie, a že to bude krásne. Som rada, že ho mám a že ma vždy vie podporiť.

S človekom sme dnes boli ozaj veľa spolu. Znova mi robil masáž. Už ma tak nebolela ako prvýkrát.

Keď som si ľahla do môjho obľúbeného pelieška a človek ma začal hladiť, prvý raz som sa uvoľnila tak, že som ukázala bruško. Dnes to bolo ozaj prvýkrát, keď som sa takto ´odzbrojila´ a ukázala svoje najcitlivejšie miesto. Začínam im dôverovať natoľko, že to budem ešte opakovať. Fakt som nečakala, že to bude také príjemné. Som rada, že som sa premohla.

Takže v podstate, keď mám zosumarizovať dnešný deň, tak bol veeeľmi príjemný. Hlavne po psychickej stránke. Dlho som sa necítila takto fajn a uvoľnene. Dúfam, že ma čaká ešte mnoho takýchto dní.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková

  • Diana

    Toto je úžasné! Vždy sa teším kedy si to už znova prečítam ♥