Denník hlucho-slepej Zoe: V koši je toľko zaujímavých vecí

0 3938

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

27. november

Dnes bola panička skoro celý deň preč. Neviem, či to nie preto, že som sa jej včera vyčúrala na posteľ. Keď sa vrátila, zase smrdela za inými psami. Neviem, či to mám brať ako pomstu alebo provokáciu, ale podarilo sa jej ma naštvať.

Našťastie so mnou ostala aspoň panička č.2 a Áron. On sa tiež netváril moc nadšene, keď začal paničku č.1 ovoniavať. Bolo z nej cítiť minimálne troch iných psov a dokonca aj mačky Toto je vrchol.

10665855_631062040332854_8161942835995216791_n

Ale inak to bol pohodový deň. Druhá panička dnes vo veľkom upratovala. Ha-ha-ha, fakt neviem na čo. Raz sa s Áronom prebehneme po byte a bude všetko tam, kde to bolo predtým. Ale snaha sa cení.

Tak som pomedzi to, ako si ma nevšimla, zožrala polovicu servítky. Vytiahla som ju z koša. To som šikovná, že? V koši je toľko zaujímavých vecí. Ale pristihli ma. Mimochodom, už vedia, ako som dokázala zožrala tie ponožky. Ja totiž dokážem prehĺtať (posúvať si veci v hrdle) ako had. Takže poznám už ďalšieho môjho predka – pes, mačka, teda puma a had.

Pomaly sa vraj učím „prosiť“. Asi sa to blbo volá, ale ja sa nikomu prosiť nebudem. No, za piškótku možno. Ale skôr mám pocit, že sedkám ako nejaká profesorka za katedrou, už iba okuliare mi chýbajú. A možno by som sa uživila aj žobraním.

Juuuuuj a viete čo? Dnes som sa ani raz nevycikala doma. To bolo chvály a radosti! Akoby sa neviem čo dialo. Ale tak dobre, keď myslia.

Vaša Zoe

P.S.
Ďakujem vám všetkým, ktorí ste prispeli na moje vyšetrenie.