Denník hlucho-slepej Zoe: Už viem toľko povelov, len nechápem, prečo ich stále opakujeme

0 919

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

24. november

Ahojte priaznivci moji.

Tak sa vám zase hlásim s menším oneskorením. Mali sme toho s paničkou trochu veľa. Začnem od nášho posledného písania, ako som vám spomínala, že panička čakala na moje hovienko. Dočkala sa. Našťastie to, čo som zožrala v stave asi mojej nepríčetnosti, vyšlo samovoľne vonku. Prezradím, nech vás nenaťahujem. Boli to… …ta-dáá: ponožky!!! Hanbím sa, neviem, čo to do mňa vošlo a fakt si ani nepamätám, ako sa to stalo.

Posledné dni som akosi často mimo. Neviem, čo sa to so mnou deje, ale dosť často mávam také divné chvíle. Niektoré dni sa točím oveľa viac, ako by bolo potrebné. Mám výpadky a včera som mala znovu záchvat. Panička nevie, čo sa to deje a chce ma poslať na vyšetrenie. Len spomínala, že je to veľa peňazí, tak neviem, či sa nám to podarí.

10401456_629693313803060_6774405787512092569_n

Nechcem písať tak, aby ste boli smutní, lebo ja som vlastne šťastný chlpáč. Veľa sme chodili na prechádzky. Síce ma panička ani za toho oného nechce pustiť z vôdzky, ale čo už. Už mám odkrokovanú jej dĺžku, tak viem, kam mi tá šnúrka dovolí ísť.

Na našich lúkach sme stretli aj iných psov. Zase som sa zoznamovala s novými kamarátmi a kamarátkami. Nie každý bol z toho vytešený rovnako ako ja. Aj sme trénovali. Stále síce opakujeme to, čo už dávno viem (a ide mi to popravde na nervy, keď to viem, tak načo stále dookola). Ale aj nové povely. Už som sa naučila aj ľahnúť. Ten povel sa mi páči, len keď nemusím ležať dlho, lebo to je hrôza. Čo ak mi niečo unikne, keď práve ležím?

1513687_629693680469690_1753901294711736981_n

Takže už viem ku mne, sadni, ľahni, zostaň (to ale len trošku) a podávať obe predné labky na striedačku. No, samozrejme, ešte aj zožrať ponožky, polovicu papuče, vyťahovať zo smetného koša, vycikať sa do výťahu, ´čítať´ noviny, hrýzť do rúk a pod. Ale to posledné povedala panička, že ešte využijeme. Vraj mám dobrý stisk na plný chrup (neviem, čo tým myslí), tak keď vymením všetky zuby, čosi vyskúšame. Už teraz sa neviem dočkať.

S Áronkom sme doma úplne zohratá dvojka. Akoby nás jedna mater mala. Len vonku to musíme ešte doladiť. Tie šnúrky, teda vôdzky, sa nám stále spletú dokopy a kalamita je na svete. Vždy sa nám podarí do toho zapliesť aj nohy paničky, či strom, krík a podobne. Panička sa stále rehoce a červená, lebo sa na nás bavia všetci susedovci.

10252170_629693263803065_6540223149644315963_n

Minule sme, vo vchode, do tejto našej pavučiny zatiahli nechtiac aj suseda. To ste mali vidieť tie tančeky! Áron je riadny srandista, on keď vidí, že sa niekto smeje, robí opičky ešte viac. Má to veľmi rád a ja sa zase rada pridám.

Joj, musím už končiť. Áron sa bol napiť a zase mu nenapadlo nič iné, len si prísť bradu utrieť na moju hlavu. Toto mi robí stále. Tak mám zase celé čelo mokré. Och, musím mu to ísť vrátiť.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková