Denník hlucho-slepej Zoe: Už viem, čo sú to Vianoce, dostala som veľa darčekov

0 1174

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

25. decembra

Taaaak, včera som prišla na to, čo sú to Vianoce. To vám bolo niečo úžasné! Aj keď zrána tomu nič nenasvedčovalo. Panička č.1 ráno niekam odišla a vrátila sa až podvečer. Hneď na to, ako sa vrátila odišla zase panička č.2. Ale aspoň, že sa vystriedali a nenechali nás samých.

10461310_641683572604034_3944932408300016454_n

Najprv sa o nás postarala tak, ako treba, a potom nás zavrela do jej izby. S voľačím šuchotala a trepotala v obývačke. Taká som bola zvedavá. Trvalo to dlhoooo! Hádam aj dve minúty. No takmer večnosť! A potom to prišlo. Otvorila dvere a vpustila nás dovnútra.

Waaaaaaauuuuu to bolooooooo! Na zemi bolo pre nás dvoch nachystaných veľa prekvapení a darčekov. Nevedeli sme, kde skôr skočiť, čo skôr oňuchať, čo si prv ukradnúť. Zasiahla do toho panička. Našťastie, lebo ku niektorým veciam sme sa nevedeli kvôli obalu dostať.

10881733_643712155734509_1857992883333704000_n

Najprv nám rozdala hračky. Neviem prečo neboli všetky iba moje. Ale tak dobre, Árona mám rada, takže som mu nejaké prenechala. Aspoň na chvíľu. Veď skôr alebo neskôr mu ich aj tak ukradnem (a samozrejme zlikvidujem).

Neskôr, keď sa už začali hračky ´samé od seba´ trhať, nám ich vzala a dala nám dobrôtky. Zo všetkého niečo a veľa, veľa, veľaaaaa. Zabalené ostali už iba tie veľké vrecia, kde mám papanie. To mi vydrží hádam aj do leta.

988923_643715619067496_446953609823540079_n

Uf, ale už viem, prečo nám panička dáva vždy jedlo a dobroty na prídel. Asi sme to včera fakt prehnali. Chcela nám dopriať, keď boli Vianoce, tak nás všetkých boleli ráno brušká. Ale zase nie veľmi, len čo sme sa vyprázdnili (čo išlo rýchlejšie ako inokedy), hneď sa nám uľavilo a mohli by sme pokračovať v jedení. Ale už sa nedalo. Pamlsky boli schované a zase sme vystavení napospas paničiek, kedy sa rozhodnú nám niečo dať.

Tak dúfam, že nám niečo čoskoro dajú. Len aby si nemysleli, že nevieme, čo všetko ešte máme. Ostalo nám toho ešte ozaj veľa. Som veľmi šťastná, že konečne viem, čo sú to Vianoce. Už teraz sa teším na tie ďalšie. Ale budú vraj až o rok. To je asi dlhá doba však? Neviem, koľko to rok je.

10679521_643711519067906_6527342515383531159_o

A som rovnako šťastná, že na mňa mysleli aj iní ľudia, ktorí nám tiež dali darčeky – inak by toho nebolo toľko veľa. Tie dve tety nechcú byť menované, ale oni dobre vedia, ktoré to sú a veľmi im zo srdca ďakujem.

Vaša Zoe


Pozrite si príbeh Zoe v relácii Útulkovo.

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková