Denník hlucho-slepej Zoe: Utierať si nos? Väčšiu blbosť som nepočula. Nos sa predsa oblizuje

1 1799

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

19. septembra

Dnes ráno som mala trochu šok. Prvýkrát som ostala na chvíľu sama. Nebolo to na dlho, ale i tak som bola z toho veľmi prekvapená. Ako si toto mohli dovoliť? Nechať ma len tak! Ešte ma dokonca zavreli do klietky. Poviem vám, že ma to dosť nasr…

Ale na druhej strane musím uznať, mala som tam papanie, predtým som si vykonala všetky moje ranné povinnosti, a dokonca som dostala aj takú fajnovú paličku (tuším to bola tá, čo som ju včera načala, ale nestihla som ju dotlačiť).

zoe 19 1

Áron bol stále so mnou a chodil ma často kontrolovať, ale skôr mám pocit, že mal chuť na tú moju paličku. Povedal mi, že takto naši ľudia zvyknú odísť, ale že sa zase vrátia. Vraj to robia preto, aby nám doniesli potom jesť. Asi chodia na lov.

Tak ako Áron povedal, čoskoro sa vrátil jeden človek a doniesol jedlo. Znova voňal za iný psami, ale neboli to tie isté pachy čo predtým… Zvláštne, koľko iných z môjho druhu tu je… Už sa teším, ako ich všetkých spoznám. Hneď mi nasypal nové granulky do mojej ľúbeznej misky. Boli iné ako tie predtým, ale chutili mi veľmi. Vraj mi to daroval jeden dobrý ujo, ktorý ich pre mňa ulovil.

Dnes sme zase celý deň trénovali vonku. Stáli sme v tráve, celkom sa mi to darí, len bolo trochu chladno. Bol s nami aj Áron, ale nie vždy. Ja som chodila von oveľa častejšie. Neviem, či to mám brať ako trest alebo odmenu. To si musím ešte ujasniť.

zoe5

Veľa času som strávila hraním, hlavne s mojím Veľkým bratom. Najprv som sa mu musela postarať o dentálnu hygienu, asi to bude moja špecializácia (mala by som si to certifikovať). Smial sa, že som taká ak on. Že mu je najlepšie v tom najužšom priestore v domove a tam sme sa veru aj najdlhšie hrali.

Aj som si tam udrela hlavu, ale akosi som si už zvykla. Stáva sa mi to často. Aj dnes som si to párkrát nevymerala okolo dverí. Ale na to, že som mala byť ´trvalo slepá´ je to skvelý pokrok. Ešte trafím sem-tam aj iné dvere a stôl mi zavadzia. Neviem načo ho sem dali. Mimochodom, dnes som na stole objavila perfektnú hračku. Bolo to mäkké a super sa to trhalo. Vraj si do toho ľudia utierajú nos. Ha-ha! Väčšiu blbosť som ešte nepočula. Nos sa predsa olizuje.

Vaša Zoe

PS: Nezabudnite si v spánku jazyk medzi zubami. Trošku stŕpne.

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková

  • Rieka

    Tooľko lásky ak človek dokáže dať zvieratku, ktoré je nejako znevýhodnené, tak potom je to človek s veľkým a dobrým srdcom.
    Miťa píš píš píš :) je to úžasné čítanie !!