Denník hlucho-slepej Zoe: Stále mi niečo mihá pred očami, neviem, čo to má znamenať

0 2154

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

17. septembra

Dnes som mala doslova neuveriteľný deň a stále sa nejdem z toho spamätať. Ráno som sa zobudila, samozrejme zase som sa v noci pokakala aj pocikala, ale urobila som to slušne na deku, na ktorej som spala do rána. Nebudem predsa ďaleko po tme chodiť. Ale o chvíľku to zmizlo, tak to asi nikomu nevadilo. Čo ma ale zarazilo viac, niečo sa mi mihá pred očami… Vôbec neviem, čo to má znamenať. Žeby sa mi vracal zrak, ako mi spomínal Áron?

zoe16

Hneď po raňajkách sme išli znova autom. Dnes s nami išiel aj Áron. Ja som sedela vpredu ako dáma, tam kde som sedela včera. A viete čo? Už som sa vôbec nebála. Hneď som si ľahla a dokonca som po chvíľke zaspala. Aj dnes sme boli u veterinára, ale u nejakého iného. Áron išiel suverénne so mnou a vôbec sa nebál, tak som ho nasledovala. Znova ma obzeral nejaký človek, bolo to príjemné. Asi tí ľudia nebudú takí zlí. Pripadám si ako nejaká soška šťastia, ktorej sa potrebuje každý dotknúť.

Znova mi pozerali do očí a to svetlo, ktoré som zbadala už včera bolo akési silnejšie, výraznejšie, ostrejšie. Hlavne ľavé oko mi začalo reagovať. Áron mi hovoril, že je to aj kvôli tým štípancom, ktoré do mňa pichajú, liekmi, ktoré mi pchajú do papuľky (poviem vám, že toto sa mi vôbec, ale vôbec nepáči), a že mi pomáha aj tá masáž, ktorú mi môj človek robí (slovo masáž je nové v mojom slovníku). Vraj je veľmi vysoká šanca, že sa mi zrak aspoň z časti vráti. Teším sa z toho, ale absolútne neviem prečo.

U toho zvieracieho doktora sme pobudli celkom hodnú chvíľu, tak som si tam urobila aspoň potrebu. Chcela som si to nechať do auta, tak ako včera, ale už som nevydržala. Ešte stále mi nikto nevysvetlil, prečo sa využíva tento prostriedok na premiestňovanie, veď máme laby. A dokonca štyri. Asi to robia kvôli mne, aby som sa neunavila a šetrila si labky.

zoea223

Keď sme zastali, boli sme zase v tej tráve, ktorú poznám. Vonku sme boli zase trochu dlhšie a aj s Áronom. On si ma ale veľmi nevšímal, mal iné starosti. Potreboval si prečítať všetky novinky a odkazy v okolí, ktoré mu nechávajú jeho známi. Tak som ho pri jeho činnosti nerušila a zatiaľ som sa snažila získať takú fajnotku ako včera. Ale tej som sa nedočkala. Aj som sa tvárila, že cikám – sadla som si, aby to vyzeralo, ale klam sa mi nepodaril. Nič mi do papule nevošlo. Budem musieť pohľadať a vyskúšať ešte iné alternatívy.

Vonku som sa stretla ešte z niečim novým. Neviem, načo si takto komplikujú ľudia život a stavajú si prekážky pod labami. Vraj sa to volá schody a dnes som ich prekonala rovných osem. (Sama sa čudujem, že viem počítať).

Dnes ma trochu klamali s krmivom. Predtým som mala iba také mäkké v miske, potom aj s tými tvrdými, ako sa im to nadáva, granulami… …a dnes? Dnes som si našla v miske často iba granule. Si robia zo mňa srandu? No ale čo, hlad je hlad, nemôžem si dovoliť stratiť sily. Budem ich teda musieť asi zjesť. V podstate nie sú až také zlé…

zoe2

Tiež som našla ďalšie nové hračky. Všetky sú skvelé! Len neviem, prečo mi tie dnes nájdené hračky vždy vzali. Boli také super a koľko som sa s nimi natrápila, kým som si ich dotiahla do pelieška. Vraj to nie je na hranie, že to sú uteráky a používajú sa na labky. Chápete? Uteráky na labky? Ako by som si ich tam asi dala asi? Vôbec ma to nepresvedčilo, tak som si ich vzala niekoľkokrát. Našla som si jeden skvelý kútik v domove, kde si odkladám všetky svoje poklady. A vytešujem sa z nich.

Ďakujem vám za vašu podporu, ktorú mi každý deň prejavujete.
Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková