Denník hlucho-slepej Zoe: Som druhý najšikovnejší psík! A nielen to

0 1214

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

11. a 12. október

Taká som vytešená zo včera, že aj teraz som rozrušená, keď vám idem o tom napísať. Boli sme včera v tom Brezne. Už deň predtým som bola celá nesvoja, lebo sme sa balili s paničkou, chystali sme rôzne veci, čo sme si so sebou brali. Bolo toho dosť.

A včera to začalo. Išli sme skoro ráno, len čo som sa napapala a trochu mi vytrávilo. Zastavili sme sa cestou po našu kamarátku Ebhy. Už ostala sama. Jej bračekovia si našli svoju rodinku, tak sa určite vytešujú. Jooooj, ale tá Ebhy mrnkala celú cestu. Spievala ako operná diva zaseknutá vo dverách.

10610838_611917238914001_7627058363681658940_n

A  viete čo urobila v tom malom priestore auta? Ona si normálne plynne uľavila! Booože, to bolo čosi! Až nás všetkých oči štípali. Ešte, že obe paničky duchaprítomne otvorili všetky okná. Ako aj ja si uľavujem, ale väčšinou len doma. Tam to aj tak vždy zvalím na Árona. On púšťa ešte silnejšie nukleárne bomby.

Cestovali sme celkom dlho, ale dorazili sme na miesto určenia. Tam bolo ľudí! A psov! Nevedela som, na ktorú stranu sa mám skôr pozerať. Poviem vám, že keby som mala hlavu iba na závit, tak si ju odšroubujem. Toľko pachov, toľko vôní, toľko všetkého nového. A viete čo? Aj tam ma všetci poznali. Som asi naozaj veľmi slávna, lebo sa ľudia chodili pýtať mojej paničky, či som tá Zoe, čo si píše denník. Nie je to super?

Bol tak skvelý program, kde sme spolu my, chlpatí, súťažili. Boli sa tam ukázať aj policajné psy (tých som videla, ale iba z diaľky, veľmi sa kamarátiť  nechceli). Aj canisterapeuti tam boli. S nimi som sa hneď zoznámila, boli perfektní! Hrali sme sa, olizovali, dokonca aj svoju hračku mi jeden dal. Myslím, že sa moja panička s ich paničkou aj dohodli na stretnutí, lebo jeden z nich má problém s niečim, s čím jej moja môže pomôcť. Tak dúfam, že ma vezme so sebou.

10703526_611915732247485_7923157190891762355_n

Teta, ktorá to celé super odmoderovala, mala tiež svoju Meggy so sebou. Tých poznám a hrdo som sa s tým chválila. Chodíme spolu na cvičák! Síce som tam bola iba raz, ale isto nie posledný. Meggy je tiež z tých vraj bojových plemien ako Áron, tak ju mám veľmi rada. Aj jej paničku. Meggy ukázala ako sa dajú chytať lietajúce taniere. Normálne scifi to bolo, ako tie ufá chytala do papule. Šikovná! Musím sa to aj ja naučiť.

Ale aby som sa vrátila k tým súťažiam. Zúčastnili sme aj my s Ebhy a viete čo? Ja som vyhralááááá! A nie raz. V najšikovnejšom psíkovi som vyhrala druhé miesto a v naj juniorovi som bola tretia. Viete ako som sa tešila? Dostala som kopec darčekov, ale tie mi panička ukázala až doma. Hračku, ktorú mi hneď večer dala, som už začala poctivo ničiť.

1391960_611914172247641_3154103804262157306_n

A Ebhynka vyhrala tiež. Ona bola najkrajšie šteniatko na svete. Teda v Brezne. Ale ani sa nečudujem, je veľmi pekná. A je veľmi dobrá herečka. Ona vie urobiť ešte lepší „psí pohľad“ ako ja. Niečo som od nej okukala, tak si to musím natrénovať. Dosť sme sa hrali spolu, len niekedy nemala na mňa nervy, tak sme sa aj pobili.

Raz za čas, nás obe zavreli do klietok, aby sme si trochu oddýchli. Ešte že tak. Lebo toľkí ľudia nás chceli hladkať, že by nám asi aj vyhladkali plešiny. Aj papať nám dali, ale mne veľmi nechutilo, keď tam bolo toľko vnemov. Ebhy to absolútne nevadilo. Aj fajnotku sme dostali a tú sme si užili obe. Mám tú Ebhy ozaj rada, aj s jej paničkou. To sú tiež baby do partie!

10645044_611913188914406_5067764749194533045_n

Všetci, čo boli okolo, sa nám venovali, aj sa s nami hrali. Dokonca bol pri našom stánku aj jeden milý ujo a ten sa so mnou často preťahoval o hračku. To sa mi veľmi rátalo.

Ani sme sa nenazdali a už sa akcia skončila. Škoda. Dúfam, že ešte niekedy na takéto niečo pôjdeme. V aute som zaspala ako zastrelená. Aj Ebhy konečne bola ticho. Ani som si neuvedomila, kedy Ebhy s paničkou vystúpila. Panička si myslela, že budem spať až do rána, ale to sa veľmi prerátala. Keď sme prišli domov, tak som si ešte zdriemla, to je pravda, ale veľmi dlho to nebolo.

Dala mi jednu z tých hračiek, čo som vyhrala a začala som ju likvidovať. Aj Áron sa pridal. Už ten psík, či čo to je, nemá chvostík. Mám na chvosty totiž úchylku. Všetky hračky, čo mali chvost, ho už nemajú. Dostali sme obaja fajnotku z mojej výhry a potom som zaspala, až do rána.

zo

Ani sme ráno nestihli ísť s paničkou vonku. Ešte, že som vôbec zišla dole z postele, ale urobiť to tam by som si fakt nedovolila. Dnes bol taký pohodový „lajt dej“. Boli sme sa iba prejsť, ale nie dlho, lebo panička si myslela, že môžem mať aj svalovicu po včerajšku. Ha-ha-ha! Hrali sme sa aj s paničkou, aj s Áronom a pomedzi to panička chystala veci a robila fotky do aukcie, čo ide znovu robiť.

Celkom rýchlo to dnes ubehlo. Energie mám napriek všetkému po včerajšku dosť. Veľmi mi nechutí papať a dokonca ráno som sa pozvracala, ale len takú žltú vodu, tak ma panička „mojkala“. Ale myslím, že to nie je nič vážne.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková, Útulok Tuláčik Brezno