Denník hlucho-slepej Zoe: Použila som všetky psie zbrane, ktoré mi Áron poradil

1 755

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

5. októbra

Holá friendovia, ako sa vám darí? Vlastne ma to ani veľmi nezaujíma, ale vraj je slušné sa opýtať (inšpirovala som sa vami – ľuďmi). Dosť bolo ale o vás, idem už písať konečne o sebe.

ZOE 6 3

Dnes som urobila prvý krok na mesiac, teda na posteľ. Viem, že už viete, že viem vyskočiť na posteľ, ale včera ma panička na posteli aj nechala. Hurá. Použila som všetky dostupné psie zbrane, aké mi Áron poradil. Urobila som sa na neskutočné neviniatko a úbožiatko, s tými najsmutnejšími očami a slabučkým telíčkom a oni mi to zožrali. Za tento výkon by som mala dostať Oskara.

Každopádne, dopadlo to presne tak, ako som predpokladala. Keď ma tam panička uvidela, hodila ten svoj „pracovný výraz“, že „to fakt nesmieš“, ale ako zbadala ten môj perfektne nacvičený pohľad, roztopila sa ako ľad v mikrovlnke (neviem čo je ľad, ale mikrovlnku som už videla). Takže už mám nové miesto, ale zase až tak často tam nechodím. Nie je to až také úžasné, ako som si myslela a hlavne mi je tam teplo.

Keďže panička furt čosi vyrába, tak som jej to aspoň na pol tela kontrolovala (na posteli som bola iba prednými nohami, lebo ostatok sa mi tam nezmestil). Veľmi zaujímavo to vypadá. Len sa mi nič nepodarilo ukradnúť, ale podarilo sa inde. Druhá panička štrikuje a síce si už dáva riadny bacha na tie skvelé klbká, ukradla som jej už dokončenú časť čohosi. To ste mali vidieť ten únik! To bola normálne rýchlosť svetla. Ale… dobehli ma.

ZOE 6 4

Vrátila som sa teda k prvej paničke a kontrolovala som jej prácu, či to robí dobre a hlavne, či si niečo nečmajznem. Dávala si ale na všetko pozor, tak som len tak „poslušne“ pozerala. Robila toho mnoho, dokonca mi urobila zase nový obojok. Budem ich mať už milión. Ostatné veci vraj robí na objednávku a aj na sobotu.

Ideme do dákeho Brezna či čo, vraj tam bude kopec psíkov, ktorí si hľadajú svoje nové rodiny. Vraj majú podobný osud ako som mala ja. Tak ich pôjdeme podporiť, aby verili, že aj ich niekde čaká skvelá rodina, ktorá si po nich príde rovnako, ako prišli po mňa.

Veľmi sa na to teším, aj keď neviem, kedy už konečne tá sobota bude (tieto dni sa už musím naučiť, lebo vôbec neviem, ktorý to je kedy deň). Stretnem sa s véééľa psími kamarátmi, bude tam so mnou panička, ktorá bude robiť radosť zase ľuďom svojimi farebnými guličkami a určite tam bude veľa zábavy. To bude prvýkrát, čo budeme tak dlho spolu mimo domova. Už sa neviem dočkať.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková

  • Sanger

    Rozkošná Zoe a milý nápad, tento denník! <3