Denník hlucho-slepej Zoe: Panička zase smrdela za iným psom, začína ma to znervózňovať

0 986

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

29. a 30. septembra

Tieto dva dni boli celkom podobné. Moje klasické pravidelné povinnosti, hranie sa a robenie zloby. Teda až na to, že včera večer, keď som si chcela sadnúť za kompjúter a napísať vám, čo mám nové, si panička len tak odišla. Hoci druhá ostala so mnou, ona nie je veľmi technicky zdatná, tak mi ho nevedela zapnúť.

Panička prišla domov až ráno. Zase smrdela za iným psom. Začína ma to znervózňovať. To koľko je tých zvierat?

zoe 0110 6

Tieto dva dni sme nerobili nič zaujímavé. Teda vlastne áno. Zoznamujem sa s niečim novým. Volá sa to cliker. Včera mi tú vecičku predstavila a veľmi sa mi páči. Vydá to taký silný zvuk a hneď mi to dá fajnotku. Neviem, kde sa do neho všetky tie pamlsky zmestia, ale nezamýšľam sa nad tým.

Hlavné je, že ich stále pri sebe má. Tak som sa včera naučila, že keď počujem ten klik, hneď dostanem pamlsok. Najprv to bolo skoro zadarmo a za to, že som sa vycikala a vykakala v tráve (čo ale často nebolo, priznávam).

Dnes sme znova s ním trénovali, nikdy nie dlho, ale dosť často. Ešte celkom nechápem ten princíp, ale prídem na to. Veď som múdre šteniatko! Nech je ako chce, ako sa panička vrátila po víkende, je trošku iná. Ale keby sa vrátila aj rovnaká, bola by som šťastná, že je späť.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková