Denník hlucho-slepej Zoe: Panička ma šupla do vane. Toľká drzosť!

0 1304

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

7. decembra

Hafan kamoš-ši,
včera bola zase panička celé doobedie preč. Smrdela aj známymi pachmi, ale aj s novými. Ja som len zvedavá, kedy bude konečne brávať aj mňa so sebou. Toto si budeme musieť nejako vysvetliť. Ale keď prišla, tak sa nám venovala. Nemôžem povedať zase, žeby nie. Mohlo byť toho aj viac, ale čo už. Vraj sa musíme uskromniť. Nešibe jej?

1395861_635150363257355_2109601133720516521_n

Dostala som ale nový vraj ´domček´ – teda klietku. Lebo vraj budem už častejšie sama a keďže nemám pud sebazáchovy, tak kvôli mojej bezpečnosti budem chvíľu času tráviť tam. No musím uznať, že je obrovská. Tam by sme sa zmestili aj s Áronom. Skúsim sa prihovoriť aj za neho, či by sme tam nemohli byť obaja. Neviem prečo, ale mám tušáka, že mi to neprejde.

Hihi, večer ma Áronko pobavil. Čosi sa mu snívalo. Jooj, ten vydával zvuky. Utekal, stonal, fučal, pysky mi odúvalo ako koňovi, som sa dávno tak nezasmiala.

Dnes sa nám panička venovala až až. Boli sme na dlhánskej prechádzke. Žiaľ, keď ideme na dlhšie, tak neberieme spolu Áronka, lebo by to jeho srdiečko nezvládlo. Má ho choručké, a tak musí byť aspoň v relatívnom kľude (čo teda pri mne nie je veľmi jednoduché) a nemôže byť namáhaný. Je mi ho ľúto. Keď si tak vezmem, tak doma je čistý Lazaret.

10698451_635149846590740_6283987474146003923_n

Ale vrátim sa ku tej ´prechajde´. Konečne panička nezabudla vziať aj foťák a mohla mi urobiť zase pár fotiek vonku. Dokonca mi natočila aj video. Ja som fakt vonku nevyspytateľná. Asi preto ma stále majú na tej šnúrke. Niekedy ani sama neviem, čo vyparatím, tak neviem, čo si môžu myslieť oni. Ej bolo veselo. Keďže pršalo, tak boli všade mláky a blato. Asi veľa písať nemusím. Keby ste videli tie pády a tú šmykľavku! Párkrát som si zase nabila držku.

Panička mi sľúbila dáke popruhy či čo, lebo sa mi vyhráža, že si raz zlomím krk. Hehe, ale ja som gumená! Raz sa mi nepodarilo vymerať ´skok´, takže z neho bol nakoniec pád. A to taký, že keby som ho chcela tak urobiť, tak sa mi to nepodarí. Jednoducho som sa zahrala na bager. Zrýpala som sa tak, že som nabrala papuľou kopec bahna. Mala som ho v ústach, po celom krku, bruchu, nohách… Všade. Ani na obojku nebolo rozoznať farby.

Dnes sme ale veľmi netrénovali. Panička videla, že nemám na to náladu (to znamená, nechcelo sa mi, tak si nechcela kaziť deň), preto sme išli len tak načerpať energiu. Poprípade bahno.

Dalo sa čakať, že to neostane len tak a ja sa budem môcť krochniť na posteli takáto zaprasená. Už pred dverami ma vzala na ruky a šupla ma do vane. Toľkáááá drzosť! Ja som sa tak bála! Zabudla som, že som tam už bola, tak mi hodnú chvíľu trvalo, kým som sa spamätala.

1924335_635150239924034_2960578508037804548_n

Ale ako som sa uvoľnila po tom, čo sa mi panička stále prihovárala a vysvetľovala, že sa nič nedeje (jej sa to povie, čo ak by som sa utopila, alebo by ma vzala tá voda so sebou), to začalo byť celkom príjemné. Užívala som si to, ale nedala som to na sebe vedieť. Pre istotu, aby sa to zase často neopakovalo.

Ešte lepšie bolo potom to šúchanie uterákom. Juuuuuj to bola paráááda, to bola bomba, to by sme mohli stále sa takto šúchať. Stáli mi síce potom chlpy na všetky svetové strany (isto na viac ako na štyri), ale to sa mi veľmi páčilo.

10850139_636024453169946_1546309492845762695_n

Samozrejme týmto sme neskončili. Najprv ma síce panička uplatila fajnotkou, ktorú ma nechala zjesť, za ten čas som aj uschla. A potom to prišlo. Ona mi ostrihala ešte aj nechty! To už aká prehnaná starostlivosť dnes? Pevne verím, že ju to zase skoro nenapadne.

Áron sa mi najprv smial. Chodil okolo s tým jeho potmehúdskym úsmevom a furt sa uškŕňal. Heh, kým ho panička nezavolala aj s kliešťami v rukách. Hneď mu ten úsmev s tváre zmizol. Chcel-nechcel, aj jeho pazúre boli dnes skrátené. On je na to už ale zvyknutý, tak to zvládol ľavou zadnou.

Samozrejme potom sme boli obidvaja vychválení a dostatočne odmenení pamlskou.

Vaša ´vyčistená´ a ´upravená´ Zoe


Pozrite si príbeh Zoe v relácii Útulkovo.

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková