Denník hlucho-slepej Zoe: Panička kričala moje meno, ale ja som nevedela kam utekať

0 1456

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

20. október

Na chvíľku ma panička pustila za komp, tak sa hlásim. Dnes sme nikde na dlho neboli. Len sme sa prechádzali za panelákom. Máme tam krásnu, veľkú lúku, tak ju pomaly spoznávam.

10424342_615123121926746_7762507230919303032_n

Prišla som na jednu vec. S tým mojim zrakom to nie je také úžasné, ako som si myslela. Panička ma pustila konečne s vôdzky, nacvičovali sme privolanie, ale stalo sa niečo, čo som nečakala. Pekne som počúvala a vždy keď panička pískla, som utekala ako zmyslov zbavená k nej. Teda skôr k tomu syru, čo mala v rukách.

Raz som ale odbehla ďalej ako som si myslela, a keď som počula zvolanie môjho mena, chcela som sa zase rozbehnúť. Ale nevedela som kam. Vôbec som ju nevidela. Behala som ako splašená na všetky smery, počula som ten hlas, ale jej nikde nebolo. Všimla som si ju, až keď utekala za mnou a priblížila sa viac. Bože, či som sa len naľakala.

Srdiečko mi bilo ako zmyslov zbavené. Čo sa to stalo? Nikdy som sa neocitla v takejto situácii a v takejto panike. Veľmi mi odľahlo, keď som ju zbadala a tie asi tri metre som utekala, čo mi nohy stačili. Joj, už nikdy viac! Musím si dať pozor, na koľko sa od nej vzdialim. Nechcem už toto nikdy zažiť. Keď sme išli ďalej, držala som sa poriadne blízko pri nej, pre istotu.

1382384_615123118593413_769806614150671461_n

Ale už som konečne dnes „takmer“ stále kakala aj cikala vonku. Musím to poriadne doladiť, ale niekedy sa jednoducho nedá. Keď musíš, tak musíš… Aj s Áronom sme sa dnes veľa hrali. Strašne sa mi páči si z neho robiť tunel a slalom z jeho nôh. Behám mu pomedzi laby a on ma nevie chytiť.

Ale mali sme aj slabú chvíľku. Včera večer som sa k nemu pritúlila a normálne sme spolu spali. Vedľa seba. To mi ešte doteraz nedovolil. Tak som ho držala takmer celú noc za ruku. Teda za labku. Páči sa mi to takto.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková