Denník hlucho-slepej Zoe: Panička doniesla domov dve čudné veci, ktoré vrešťali a pišťali

0 1329

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

23. septembra

Dnes som mala vcelku akčný deň. Najprv to síce tak nevyzeralo, pretože ma znovu zavreli na chvíľu do klietky. Keď človek prišiel, znova voňal inými pachmi môjho druhu, ale už som ich poznala. Dozvedala som sa, že človeku, ktorého často spomínam, sa hovorí panička, majiteľka, osvojiteľka, ošetrovateľka a kadejako inak.

zoe 23 26

Keď sa moja majiteľka vrátila, postarala sa o mňa. Nebola vľmi nadšená, lebo som sa vytoto do pelieška. No je tam toho. Keď musíš, tak musíš. Asi najhoršie bolo to, že som po tom poriadne postúpala a zacapkala som si celý peliešok. Tak mi ho panička vzala a dala ho do takého prestrašného prístroja. Ten začal hučať a krútiť sa. Jedna hrôza.

A čo bolo najhoršie, dala aj mňa do tej plechovej veci, v ktorej tečie potok. Vraj sa tomu hovorí vaňa. Ešte šťastie, že ma nestrčila do toho točiaceho sa plechu spolu s pelechom. Našťastie mi umyla iba nohy a nemusela som sa zamočiť celá. Popravde, uľavilo sa mi, keď som mala tie packy umyté.

zoe 21 1

Konečne sa so mnou dnes Áron poriadne hral. To teda bolo! Ešte teraz som ofučaná a oslintaná. Hrali sme sa s prestávkami veľmi dlho a často, rozbláznila som ho tak, že ho musela panička krotiť.

Viete čo som dnes videla? Rozum mi z toho zostáva stáť. Panička doniesla domov dve čudné veci. Bolo to veľmi malinké, ešte menšie ako ja. Teda ooooveľa menšie a neskutočne to vrešťalo a pišťalo. Áron mi povedal, že to je mláďa od mačky, čo je ten tvor, čo na mňa útočí. Hm… to je akože normálne, že sa to tu bude zgrupovať?

Vraj sa to v tejto domácnosti stáva často, a už tu boli hocijaké tvory, s hocijakými diagnózami, chorobami a starosťami. Keď tak nad tým uvažujem, v podstate aj ja patrím k nim…

Tak som tie mini tvory išla aspoň preskúmať. Keďže sú menšie ako ja, tak som sa vôbec nebála, ale nezdržala som sa veľmi dlho. Tie zvieratá mi veľmi nevoňajú. Áron ich skúmal o čosi dlhšie, on je už na to asi zvyknutý. Panička ich často kŕmila, a potom ich šúchala, tak z nich išiel taký veľký smrad, až ma z toho štípali oči! To bolo teda niečo! Bleee. Nakoniec som sa na to vykašľala, veď sa tu dajú robiť aj zaujímavejšie veci, ako čumieť na mačence.

Podarilo sa mi odlákať aj môjho veľkého brata a dlho netrvalo, kým som ho vyprovokovala ku hre. On sa fakt dá ukecať na všetko. Samozrejme aj dnes sme boli často von. Som ale toho názoru, že správna gazdiná si domov donesie… Takže v tejto výuke sme veľmi nenapredovali. Ale mám aspoň jeden pokrok, už som sama stála vo výťahu. Brrr to je teda mašina!

zoe 23 6

Moje kleptomanské návyky pokračujú aj naďalej. Skôr by som povedala, že ma to baví ešte viac ako na začiatku. Nachádzam čoraz viac vecí, len už musím s úlovkom utekať. Ide mi to celkom dobre, len tie zákruty vyberať ešte neviem a ani brzdiť. Dnes som veľmi často padala a často sa mi aj rozchádzali nohy, každá na inú stranu.

Potešilo ma, že mačiatka neostali nastálo a keď už bola vonku tma, tak ich panička niekam odniesla. Dúfam, že natrvalo. Pohrala som sa teda ešte chvíľku s mojimi ulovenými hračkami. Musela som počkať, kým ma panička pustila k notebooku. Dlho tam voľačo ťukala, vraj robila letáky či čo. Leták je od slova lietať? Ale keď som sa dostatočne dlho na ňu pozerala, tak sa mi odstúpila, ako voda pred Mojžišom. Konečne som vám mohla spísať dnešný deň.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková