Denník hlucho-slepej Zoe: Odviezli ma preč aj s pelechom, bála som sa, že to bude navždy

0 994

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

27. septembra

Dnes ma panička skoro ráno niekam vzala. Bolo mi to trochu podozrivé, lebo druhá panička doma nebola a táto mala nachystanú voľajakú tašku. Pomyslela som si, že ideme niekam na výlet… Išli sme, ale každá inam.

Ráno bolo veľmi chladné a myslela som si, že som znova stratila zrak, ale neskôr som sa dozvedela, že to bola nejaká hmla. Čoooo? Išli sme autom a vystúpili sme niekde, kde som už  bola. Panička vzala do jednej ruky mňa, do druhej môj peliešok. Bála som sa, že ma ide dať preč. Navždy…

zoe 0110

Vošli sme do domova tej panej, ktorá s nami nedávno išla k veterinárke. Boli tam aj tie tri uvrešťané šteniatka. Jeeeeeej, to bude srandy. Panička sa so mnou rozlúčila a nechala ma tam. Sprvu mi nebolo všetko jedno, myslela som si, že ma tam už nechala, ale dlho ma to netrápilo. Bola tam zábava, už dávno som sa tak nevybláznila. Dali mi aj jesť, aj som tam mohla robiť všetky svoje potreby, dokonca sme boli aj v tráve, ktorá voňala úplne inak ako u nás.

Hrala som sa, ani som si poriadne neoddýchla. Nebolo kedy. Dostala som aj fajnotku na obžúvanie. Mám ju doteraz. Tam som totiž nemala ani pár minút na to, aby som si na nej pochutnala. Nedalo sa. Keď do mňa nezabŕdalo jedno šteniatko, tak druhé alebo tretie. Nemohla som to tak nechať, tak keď chceli spať oni, zabŕdala som ja do nich. Bolo to riadne čoro-moro. Keď sa končil deň, došla panička a ja som sa veľmi potešila. Neopustila ma! Ale budú mi tie malé pirane chýbať.

zoe 0110 8

Len čo ma položila do auta, hneď som zaspala. Tak tvrdo, že som si ani nevšimla, kedy nastúpila do auta aj druhá panička. Letmo som sa s ňou v polospánku zvítala, ale znova som zaspala. Zobudila som sa len na chvíľu, keď sme docestovali domov. Bol tam aj môj veľký brat Áron. Huráááá, zase sme všetci pokope.

Až tu som si uvedomila, že panička páchne dáko inak. Za niečim, s čím som sa doteraz ešte nestretla. Z nejakého dôvodu sa mi začali zbiehať slinky. Žeby bola na love? Áron počul, že rozprávala o nejakých sliepkach, ale že ani on nevie, čo to je. Tiež sa v ňom ozvali lovecké pudy.

zoe 0110 3

To už s kým všetkým sa stretáva? Ja len dúfam, že to nechce zase doniesť domov, lebo to by som sa už asi neovládla.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková