Denník hlucho-slepej Zoe: Oči mi kmitali a vôbec nič som okolo nevidela

0 884

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

19. november

Hafiky priatelia. No neviem ako u vás, ale tu je stále škaredo. Prší čím ďalej tým viac a ani jeden nechodíme radi na prechádzky. Mne to síce až tak nevadí, kým to nie jej príliš dlho.

Ale predvčerom bolo fajn. Boli sme sa vybehať. Konečne panička vzala aj ten starý foťák, učili sme sa privolania. Dala ma na takú dlhú vôdzku, aby som jej neušla. Popravde aj ja sama som pokojnejšia, keď viem, že je na opačnom konci. Ako som ju prednedávnom stratila z dohľadu, dávam si veľký pozor.

10303291_627634530675605_3090536662219953680_n

Ale veľmi sa mi nedarilo, musela ma často korigovať. Hlavne som ju vždy po privolaní doslova preletela. Raz som ale nevymerala a vrazila som celou silou do jej nôh. To bola šupa! Ale zuby mám všetky. Panička hneď chytá paniku a kontroluje moje súčiastky, či sú celé.

Aby toho nebolo málo, tak sa mi v ten istý deň večer podaril tiež dobrý kúsok. Stála som nad sedačkou a ako sa mi kýchlo, tak som si tresla hlavu o opierku. A panička znova panikárila.

Včera doslova lialo, tak sme sa bláznili väčšinou vo vnútri. Aj Áron bol dáky prítulnejší, aj panička, tak sme si lebedili.

Dnes bola zase panička preč, ale nie veľmi dlho. Len sa stala nejaká divná vec. Mala som asi záchvat alebo čo. Ešte stále mám nejaké problémy. Často sa točím do jednej strany a vždy ma musí panička zastaviť. Ale dnes to bolo úplne hrozné. Aj keď na mňa panička volala, ja som sa zastaviť vôbec nedokázala. Behala som v čoraz menších kruhoch a nevedela som ostať na mieste.

Podarilo sa jej to a chytila ma do rúk. Ale ostala som úplne mimo. Oči mi kmitali zo strany na stranu a vôbec nič som okolo nevidela. Bolo mi veľmi zle. Ale trvalo to iba chvíľku a potom sa to upravilo a bolo mi akoby sa nič neudialo. Len panička má veľký strach a stále ma sleduje.

10734106_627640277341697_2851670851860131039_n

Neviem, čo to bolo, ale veľmi dúfam, že sa to viac nezopakuje. Nepáčilo sa mi to ani trochu. Stalo sa to doobeda a odvtedy mi je fajn, aj sme boli von, aj sme sa hrali, behala som a nič sa nedialo, tak to asi bol len nejaký skrat alebo čo.

Ale nemôžem sa rozlúčiť takto smutne. Poviem vám pikošku. Panička čaká na moje hovienko. Zjedla som asi niečo, čo som nemala. Takže uvidíme, či ju ešte dnes uspokojím.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková