Denník hlucho-slepej Zoe: Nie je fér, že panička sa chodí hrať s inými zvieratmi

0 1069

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

28. septembra

Je nedeľa ráno. Panička zase niekam odišla a mňa nechala doma. Nevadí, aj tu mi je dobre. Doma ostala druhá panička, tá sa o mňa postará.

Celý deň som bola celkom unavená. Asi som mala aj svalovku. Poobede som sa prekonala a mohli sme robiť s Áronom zase zlobu. Hihi. Prichádzam na rôzne vylomeniny, ktoré sa dajú praktizovať. Áron ma dokonca niekoľkokrát vytiahol hračkou na posteľ, to sa mi veľmi rátalo. Robil mi takú malú súkromnú lanovku.

zoe 0110 1

Celý deň sme sa s Áronom venovali sebe. Raz si chcel odo mňa dokonca oddýchnuť a celkom jasne mi to ´vysvetlil´, tak som ho radšej nechala. Nevyzeral, že by si to v blízkom čase rozmyslel. Vtedy som sa preorientovala na druhú paničku. Kradla som jej papuče, ťahala ju za nohavice, čo mala na sebe (nepochopím, čo to furt majú tí ľudia na sebe).

Ona tiež stále čosi robí rukami, ale táto nie s korálkami (našťastie), ale s takými farebnými nitkami. Robí vraj z toho svetre a kadečo iné. Tie pomotané nitky, vraj sú to klbká, to vám je niečo! Uteká to predo mnou, nitky z klbka sa odmotávajú… Teeeda, kopec srandy s tým bolo. Kým mi to zase, samozrejme, nevzali. Neviem prečo mi to stále robia. Len čo objavím niečo zaujímavé, musia mi to vziať. Prečo si nenájdu niečo svoje? To sa takto nerobí.

Večer prišla domov aj prvá panička, ktorá zase smrdela za tou hydinou. Nepríde mi fér, že ona sa chodí hrať s inými zvieratmi a my musíme byť doma. Tiež by som ich rada ponaháňala. Aj by som ich na rozdiel od nej chytila a doniesla aj domov, aby som sa podelila s rodinou. Ale ona nie…

zoe 0110 7

Keď prišla, určite oddýchnutá a plná energie, volala som ju hrať sa. Nedá sa povedať, že by bola z toho nadšená, ale kto by mi odolal. Pohrali sme sa trochu, boli sme ešte spolu vonku, a ani som sa nezbadala a bol čas ísť spať. Neviem si zvyknúť na tento ich režim. Len čo ostane doma úplná tma, obe si ľahnú a už sa nič nedeje. Až do rána.

Vôbec sa mi to nepáči. Hoci aj ja zaspím, ale v noci, keď sa zobudím, chcem, aby sa mi niekto venoval. A oni nič! Úplne na mňa kašlú. Asi aj toto budem musieť strpieť. Dáko je už toho priveľa! Ale dobre, oni sú na čele našej svorky, tak sa budem musieť asi prispôsobiť. Zatiaľ…

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková