Denník hlucho-slepej Zoe: Mojim ľuďom asi zašibalo, chodili okolo mňa a capkali rukami

0 1445

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

22. septembra

Dnes som toho veľa nenapáchala, lebo som dosť veľa spala. Asi to bolo počasím, lebo vonku bolo škaredo. Vôbec sa mi tam nepáčilo, často bola tráva mokrá, vzduch chladný a ešte aj voľačo silno fúkalo, až ma to takmer odfúklo. Preto som štrajkovala a potreby si robila častejšie doma. Veď to po mne upratali…

zoe 23 1

Aj Áron a moji ľudia boli dnes unavení. Môj človek je vraj chorý, ale nevyzerá tak. Nie je to náhodou výhovorka? Ale aj takýto deň sa mi celkom páčil. Nanosila som si zase všetko MOJE na môj peliešok a bola som spokojná. Chcela som si doniesť ešte viac, ale nie vždy sa mi to podarilo. Až príliš ma kontrolujú.

Stala sa mi zvláštna vec. Veľmi zvláštna a očividne z toho boli hotoví všetci členovia domácnosti. Keď bol človek s Áronom von a vracali sa, tak som niečo POČULAAAA. Teda aspoň si myslím, že to bolo počutie, ale niečo sa mi zazdalo a hneď som sa pobrala ku dverám. Oni tam naozaj boli!

Nerozumiem celkom tomu, čo sa deje, ale všetci boli z toho mimo. Mám pocit, že im trochu zašibalo. Stále chodili okolo mňa, capkali mi rukami nad hlavou, cmukali, pískali. Vyzerali dosť divne. Nie všetko mi dávalo zmysel a teda aj nie na všetko som reagovala, ale čosi sa deje. Asi na toto mi narástli uši. Dokonca dve!

Neviem, či sa mám tešiť, čo to všetko obnáša, ale nezatracujem ten pocit. Áron mi povedal, že pôjdeme v stredu na ďalšie vyšetrenie k doktorke, tak uvidíme. Neviem, čo je to streda, ale počkám si. Každopádne mám z toho zmiešané pocity.

zoe 19

Bolo to tak aj predtým? Videla som niekedy? Počula som niekedy? Prečo hovorili, že budem už stále slepá a hluchá? Čo sa mi stalo? Mala som nehodu? Bola som chorá? Nič si nepamätám. Asi je to tak lepšie. Asi by som nemala rozmýšľať nad tým, čo bolo predtým a mala by som sa zamerať už len na to, čo bude.

Idem si teda ľahnúť do môjho ustlaného a vyplneného pelieška, trochu sa nad tým zamyslieť. Ale nie, iba žartujem, vôbec sa nebudem nad tým zamýšľať. Nebaví ma to a vraj sa hovorí, že to bolí. Tak to radšej skúšať nebudem. Len si chvíľku oddýchnem a idem robiť neplechu. Najviac ma to baví večer, som asi nočný živočích.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková