Denník hlucho-slepej Zoe: Mám novú kamarátku, veľkú a veľmi chlpatú

0 1217

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

8. októbra

Sprvu to vyzeralo ako celkom obyčajný deň. Kým neprišlo poobedie. Išli sme s paničkou niekam autom. Fakt som netušila, kam by sme mohli ísť. Žeby zase k veterinárovi?

Prekvapilo ma, že sme vystúpili na oooobrovskej veľkej lúke, kde bol kopec iných zvierat môjho druhu, čiže psov. Každý z nich tam mal svoju paničku alebo pánika (som nevedela, že aj ľudia sú dve pohlavia). Všetko to boli psy, ale každý bol inakší. Jeden malý, druhý veľký, jeden chlpatý, druhý hladkosrstý, jeden pochabý ako ja, iný sa tváril „dôležito“, ale všetci boli úplne super!

10432942_610025275769864_2294654310792960207_n

Toto sú tie pachy, čo som občas cítila z paničky, keď sa vracala domov. Sem sa ona chodí hrávať, keď nás opúšťa. Teším sa, že aspoň mňa zobrala so sebou. Bola tam veľká sranda. Všetci tam spolu cvičili, panička im dávala rady a hovorila im, čo majú robiť. Oni všetci pekne poslúchali, boli veľmi šikovní. Ľudia boli veľmi milí a každý mal nejakú fajnotku pre svojho psíka.

Nedala som sa ani ja zahanbiť, tak som vždy krásne prišla, keď ma panička zavolala a dokonca som si aj sadla vtedy, keď to chcela ona. Tešili sa z toho všetci. Keďže som tam bola nová, bola som doslova stredobodom pozornosti. Ešte ma aj poznajú z Fejsbúku a internetu (keďže som mediálna hviezda), tak si ma každý chcel chytiť a pohladkať. Jednoducho som si to užívala.

Chlpáči sa spolu tak veľmi naháňali, až som nestíhala hlavou otáčať. Tak som to radšej neriskovala. Viem, že by som im nestíhala, tak som sa nechcela cítiť trápne. Vyhovárala som sa, samozrejme, na to, že ma panička drží na tej šnúrke, čo sa jej hovorí vôdzka. A našla som si super kámošku. Takú veľkú a veľmi chlpatú. Tej som sa veľmi páčila.

10665091_610026539103071_1099924734749820233_n

Urobili mi mnoho fotiek, ale nie sú veľmi kvalitné, keďže panička vzala svoj „pracovný-polorozbitý“ foťák a ja teda veľmi neobsedím. Na niektorých obrázkoch je aj moja panička, ale… no… ako to povedať, nie je veľmi fotogenická, tak dúfam, že nabudúce sa mi nebude pchať do záberov, nech mi ich nekazí.

Boli sme tam celkom dlho a aj mi trošku bola zima, ale bolo tam toľko vzruchov, že som si to ani neuvedomovala. Keď sme išli späť domov, zaspala som ako dudok. Celú cestu som ani mojou chlpatou brvou nepohla.

Keď sme prišli domov, rýchlo som sa napapala a znova som úplne odpadla. Ale iba na chvíľku, aj keď si panička myslela, že budem K.O. dlhšie. Mňa len tak hocičo nezloží. Stihli sme sa ešte vonku vyvenčiť, pohrala som sa so všetkými mojimi hračkami, ktoré ma poslušne čakala doma a teraz som sa zase vytrepala na posteľ.

PS:
Včera nám pani doktorka poslala majlom moju veterinárnu správu, tak ju sem tiež pridám. Ale keďže panička nevie robiť printskríny či čo, tak som odfotila tú správu foťákom. (Sa divíte aké výrazy používam, čo? Aj ja).

10672178_610025339103191_2401410107722863222_n

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková