Denník hlucho-slepej Zoe: Dostala som štípanec do krku, vraj ma budú sledovať

0 1111

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

24. septembra

Dnes to bolo teda riadne akčné a celkom aj nečakané. Okrem mojich denno-denných povinností (urobiť si potrebu na koberec, papať, spať, postáť si v tráve a tak) sme boli u tej veterinárky, čo mi spomínal môj veľký brat. Áron išiel s nami. Najprv som to brala celkom v pohode. Išli sme do auta – klasika, to poznám.

Zrazu sme zastali pri nejakej pani. Jej vôňa mi bola veľmi povedomá. Určite som sa s ňou už stretla… Ako tak uvažujem, tak to bola pani z tej karanténnej stanice, čo sa o mňa starala. Aj som sa s ňou rada stretla, ale napadla ma aj tá možnosť, či ma nezoberie späť! Našťastie, keď sa spolu s mojou paničkou vykecali, odišli sme. Jupí!

Potom sme zase niekde zastali. Chvíľu sme čakali a zrazu k nám pristúpila druhá pani, ktorú som ale nepoznala a mala so sebou ešte tri čudá. Vraj šteniatka. No zbohom… Dúfam, že neostanú s nami! Viete čo to bolo? Vrešťalo to ako odtrhnuté reťaze… A to ešte nepočujem dobre, ale toto bolo niečo neuveriteľné. Hučali a zavýjali celou cestou.

zoe 26 2

Katastrofa! Vo chvíli, keď som chcela vyskočiť za jazdy z auta, sme dorazili k doktorke. Tam som tie malé sirény aj uvidela. Boli menšie odo mňa (konečne niekto menší) a pekne voňali. V podstate boli celkom milé. Kým boli ticho.

Tak sme sa začali hrať, ale nie dlho. Po pár minútach ma ako prvú (veď ako inak) zobrali na stôl. Najprv mi urobili kompletné vyšetrenie tela a potom sa zamerali na moje zmysly, ktoré sa mi vraj vracajú. No vyzerá to tak, že budem čoskoro úplne zdravý pes… Keby to už bolo. Potom mi vzali aj z mojej vzácnej tekutiny. To ma celkom dostalo. Nechápem prečo, ale držala som a vôbec som sa nebála. Ani som nemukla. Panička ma silno držala v náručí, tak som vedela, že sa mi nemôže nič stať.

Čo už bolo ale naozaj priveľa, boli dva štípance. Jeden taký normálny, ako som už dostávala, to vraj bola vakcína a druhý do krku! No chápete? Do krku! To je vraj čip. A na čo mi to je? Budú ma sledovať? To je sila, čo všetko si psy musia vytrpieť.

zoe 26 4

Keď ma položili zo stola, mohla som sa ísť hrať so šteniatkami. Bola s nimi celkom prča. Po mne bol na rade môj Veľký brat. Ako nič vyskočil sám na stôl. Jemu ale brali iba tú krv. Vraj je to preventívne vyšetrenie, ktoré s paničkou absolvuje, aby vedela, či je v poriadku. Tak dúfam, že výsledky budú perfektné.

Dlho som sa na neho ale nepozerala. Mala som prácu s tými prckami. Normálne sa mi z nich točila hlava. Len čo som sa rozbehla za jedným, už mi pred nosom prebehol druhý a zo zadu na mňa skočila tretia. Dlho im ale veselo nebolo. Len čo môj Veľký Áron zoskočil dole (opäť úplne sám), prišli na rad aj oni. Všetky tri sa postupne povyšetrovali a aj oni sa vakcínovali a čipovali. Fakt netuším, na čo je to dobré. To musia mať ľudia o všetkom prehľad?

Strávili sme tam hodnú chvíľu. Už sme boli všetci unavení, tak v aute nikto ani nemukol. Dokonca aj Áron zaspal, čo on nezvykne. Ja som spala tak, že som si ani nevšimla, kedy tá pani s mončičákmi vystúpila. Prebrala som sa až na to, keď ma panička brala na ruky. Už sme boli pri domove, známa tráva, známe pachy… …a konečne známy koberec.

zoe 26 1

Ako som sa najedla, zaspala som ako drevo. Snívalo sa mi ešte s tými inými šteniatkami, vraj som aj v spánku bežala. No to určite! Ako môžem aj spať aj bežať! Keď som sa zobudila, bol ma celý domov. Mala som toľko veľa energie v sebe, že by som ju mohla rozdávať. Árona som donútila, aby sa so mnou hral.

A viete, čo sa mi ešte podarilo? Vyšplhala som sa na posteľ! Áron mi trochu pomohol. Keď sme sa hrali s hračkou, snažil sa mi ju zobrať, ale nepodarilo sa mu to, keďže mám pevný stisk pitbula kríženého s krokodílom. Ako sa mi ju snažil vymámiť z papuľky, tak ma ňou vytiahol k sebe na posteľ. Sama som ostala veľmi prekvapená. To bola paráááááda! Kým ma panička nedala dole…

Už som sa o to pokúšala aj sama, zahryznutá v hračke, ale veľmi sa mi to nedarilo. Mám čo nacvičovať. Po tejto akčnej hre sme zaspali veľmi rýchlo.

Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková