Denník hlucho-slepej Zoe: Dostala som na zadok, ja, úbohé šteniatko

0 1512

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

12. decembra

Uf, teraz sme sa vrátili z dlhej vychádzky, tak sa ozývam, lebo ktovie, kedy zase bude mať panička čas. Ráno sme boli len tak krátko, lebo potom išla znovu preč – za inými psami, ale keď sa vrátila, tak sa venovala len nám (ešte že tak!).

Ráno ma zase prekvapil sneh. Asi mal Áron pravdu, že toho bude viacej. Ledva som si do toho urobila čo treba… Nie je to teda veľmi príjemné, hlavne skoro ráno. Tak som bola vlastne aj rada, že sme neboli dlho von.

Teraz už bol sneh len kde-tu, ale zima a mokro je teda riadne. Musela som veľa behať, aby som sa zahriala. Panička mi síce dala bundičku, ale len na chvíľu, lebo som sa nechcela v tom veľmi hýbať. Tak vraj ideme nacvičovať, no to sa teda teším.

10479736_637371419701916_6283005972182168056_n

Musím na paničku nabonzovať! Včera ma načapala, ako som cikala na posteľ a dala mi na zadok. Chápete?! Mne?! Úbohému, malému, milému šteniatku. Nebolelo to, ale ten šok! Prišlo to ako blesk z jasného neba.

Ale musím uznať, že spať na geriatrických plienkach pod sebou sa nechce už ani mne. Parí sa na tom zadok. A keďže sa mi táto ´nehoda´ podarila dosť často v poslednej dobe, tak musela panička posteľ obaliť do igelitu. Iné psy by boli už dakde zavreté alebo vyhodené a oni kvôli mne radšej obalia postel do igelitovej plachty, len aby som bola s nimi.

Nejako som to prežila a v podstate už aj na to zabudla. Ale nabudúce si už asi predsa len rozmyslím, kam to pustím. Neviem, prečo to robím. Chodia so mnou fakt často von, vie presne kedy mi je treba a hneď ma berie na trávu. Len niekedy ma to proste takto chytí. Z ničoho nič. Ale to tá cysta! (Ešte, že sa mám na čo vyhovoriť).

Včera ma aj druhá panička ´čičíkala´. Už som fakt asi veľa narástla, lebo som sa jej nevedela tak na kolenách poskladať ako kedysi. Všetko mi trčalo. A stále sa smejú, že sa viem posadiť ako stará ´šľapka´! No tedaaaaa. Keby som vedela, čo to znamená, tak sa aj urazím. Vraj som dlhá, ako dva týždne pred výplatou.

10426141_637371493035242_8525114399711395153_n

Dnes bola panička po tie moje lieky u pána doktora v Banskej Bystrici. Pre tie, čo mi predpísali na klinike. Už som aj prvú tabletku zjedla – a ani neviem ako, lebo ju zamaskovala do syra. Tak verím, že zaberú a bude mi lepšie.

Našťastie, odkedy sme boli na klinike, som nemala žiadny prudký záchvat. Len také menšie, kedy, ako panička vraví „sa lonžujem“. Žeby bol vo mne aj kúsok koňa? Ale to je len také mierne a už na oslovenie zareagujem a spamätám sa v podstate rýchlo. Takže čakám, že keď mám tieto lieky, bude to len a len lepšie.

Pán doktor mi odporučil aj nejaké veľmi dobré granulky a vitamíny, aby som mala všetky živiny, tak mi ich pôjde zajtra kúpiť. Určite neostane iba pri tom a dostanem aj nejakú ´lakotinku´. Vždy mi niečo donesú z obchodu. Tak ma určite ani zajtra nesklame.

Vaša Zoe


Pozrite si príbeh Zoe v relácii Útulkovo.

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková