Denník hlucho-slepej Zoe: Chcú mi prilepiť ucho, alebo dať naň zicherku

0 1220

ZVOLEN – Šteniatko ZOE nechceli hneď po narodení. Vložili ho do krabice a odniesli do karanténnej stanice. Tam sa ho ujali a zistili, že osud bol k nemu ešte krutejší ako si mysleli.

Okrem toho, že je nechcené, je aj slepé a má problémy so sluchom. Napriek jeho hendikepu sa ho ujala dobrovoľníčka Miťa Luptáková, ktorá mu dala šancu na život. Začala Zoe písať denník, ktorý zachytáva jej každodenný život.

Sledujte spolu s Útulkovom.sk príbeh zachránenej hlucho-slepej Zoe.

28. október

Ozývam sa po veľmi dlhom čase. Však som vám už chýbala? Panička bola veľmi chorá. A teraz si to isto nevymýšľala. Vyzerala ozaj hrozne.
Aj mi jej ľúto bolo. Stále ležala pod perinou v tom veľkom pelechu, teda posteli, kašľala, kýchala, smrkala. Otras! V noci sme toho s Áronom veľa nenaspali.

10710573_618513711587687_7293020884301755517_n

Obe paničky boli úplne hotové. Aj tá druhá bola chorá. Prvá ochorela pár dní na to. Také boli horúce. Vždy, keď mi bola zima, išla som sa pritúliť, aby ma zohriali. Obe boli ako super súkromné tepelné telesá. To tiež nemá doma hocikto.

Takže kvôli nevládnosti paničky, som sa ani nevedela dostať na internet. Ani vonku sme dlho neboli. Ledva sa s nami odtackala pred barák. Takže som doma vykonávala svoju potrebu častejšie. Ale nevadí, zase naskočíme na náš starý rytmus.

10559763_618505391588519_256156282591475045_n

Hlavne, že sa aj tak o nás postarali a dali nám jesť. S Áronom sme sa zabavili aj sami a zase také leňošenie v posteli tiež nie je na škodu. Strašne rada sa vyvaľujem s posteli. Je taká veľkáááá, mäkkáááá, tepláááá, jednoducho luxus!

Za tých pár dní sa ani nič zaujímavé nestalo. I keď, ako sa mi panička smiala, že mám veľké uši, a že sa mi stavajú, tak sa mi jedno ucho začalo preorientovávať. Robím si z neho asi šilt. Najskôr sa mi stavali obe, ale jedného dňa mi to ľavé začalo vädnúť a ostalo v strede čela. Mám ho ako takú krytku.

Druhá panička vravela, že mi ho bude lepiť. Mala aj nápad s ostrihaním brady! Pche… To isto. A prvá jej na to, že lepiť netreba, dáme zicherku. Čo je zicherka? Nie je to náhodou to ostré na pripínanie? Si robia srandu?!

Nakoniec sa zhodli, že nechajú tak a uvidia, kam sa až potiahne. Tak som sama zvedavá, či ho budem mať cez oko ako pirát, ako ofinu od Elvisa, šiltovku od rapera, alebo sa predsa len poberie smerom hore.

Som samorast a sama si rastiem. Samozrejme, do krásy. Aj keď moja panička má jednu úchylku (Teda, keby len jednu, tých je, ale nesmiem prezrádzať) a hovorí mi, že som škaredko, ale ja viem, že to hovorí z lásky. Veď aký pán, taký pes, či?

10469375_618513604921031_112753833500702407_n

Ešte mám jednu smutnú správu. Na týždeň ide panička niekam preč, tak sa vám nebudem hlásiť. Noutbúk odkladá do vyvýšených výšin, aby som sa k nemu nedostala. Neviem kam ide, ale vyzerá to tak, že ma so sebou neberie. Áron mi povedal, že ostáva s nami druhá panička. Našťastie. Veď kto by sa o nás, miláčikov a členov rodiny, postaral?

Tak sa uvidíme znova o týždeň. Keď príde panička domov, tak ma určite ani nespozná. Dúfam, že mi zase niečo donesie, lebo ak nie, tak sa ani vracať nemusí. Žartujem, nebojte.

Krásny deň vám všetkým prajem.
Vaša Zoe

Útulkovo.sk
Foto: Miťa Luptáková