0 560

Mláďatá viacerých druhov zvierat pribudli v posledných dňoch v Zoologickej záhrade Košice.

Ako pre TASR povedal hlavný zoológ košickej zoo Patrik Pastorek, ide napríklad o druhy ako tučniak jednopásy, zebu zakrpatený, daman kapský, či volavka striebristá.

„Pribudli tri mláďatá tučniakov jednopásych, kde sa kŕdeľ rozrástol už nad 20 jedincov. Tučniaky množíme už niekoľko rokov. Tieto mláďatá sa stali 25. a 26. v poradí, ktoré sme v košickej ZOO odchovali,“ spresnil Pastorek.

Ako prezradil, tešia sa aj z narodenia zebu zakrpateného. „Ide o posvätné plemeno dobytka, ktoré uctievajú hlavne v ázijských štátoch,“ priblížil Pastorek. Dodal tiež, že sa narodil aj historicky prvý daman v košickej zoo a vôbec v slovenských zoologických záhradách.

„Pohlavie mláďaťa zatiaľ ešte nepoznáme, má desať dní a žije v skupine, kde chováme jedného samca a dve samice v spoločnej expozícii s tokami hrubozobými.“ Ako na svojej internetovej stránke uvádza ZOO Košice, damany kapské tu chovajú od roku 2016.

„Vtedy sme získali darom dve samice z olomouckej zoo a samca z holandskej zoo Rotterdam. ZOO Košice chová damany kapské ako jediná slovenská zoologická záhrada,“ podotkol zoológ.

Posledným prírastkom sú volavky striebristé. Tie tu podľa Pastoreka množia posledné tri roky. „Pravidelne každý rok odchovávame približne štyri mláďatá, tento rok už dve mláďatá vyleteli z hniezda a druhý, chovný pár, sa stará o dve mláďatá, ktoré sú staré približne tri týždne,“ povedal.

Košická zoologická záhrada je rozlohou najväčšia v strednej Európe. Prevažne sa zameriava na euroázijskú faunu chovanú v priestoroch, ktoré sa svojou veľkosťou a charakterom približujú prírodným podmienkam.

ZOO Košice je riadnym členom Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií (EAZA). Zriaďovateľom príspevkovej organizácie ZOO Košice je Mesto Košice. Od začiatku roka tu prišlo viac ako 100.000 návštevníkov.

0 2483

Zoologická záhrada Košice v utorok predpoludním privítala tohtoročného stotisíceho návštevníka.

Tejto pocty sa dočkala deväťročná Dianka z Bratislavy, ktorú sprevádzala jej mama. Obe pricestovali do Košíc špeciálne kvôli návšteve zoo a tejto náhode dopomohlo polhodinové meškanie vlaku.

Ako ďalej zoo informovala, výlet oboch návštevníčok do Košíc mal hlavný cieľ – vidieť tulene, ktoré malá školáčka zbožňuje. Živo sa zaujímali aj o kŕdeľ tučniakov a najmä o ich mláďatá, ktoré videli prvý raz. Malá Dianka si odniesla tašky so spomienkovými predmetmi.

„Z pohľadu návštevnosti môžeme prvý polrok hodnotiť ako úspešný,“ uviedla zoo. Už január bol v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi netypický dobrou návštevnosťou.

Dobrý začiatok roka pokazilo vo februári a marci mrazivé počasie, ktoré sa v apríli prehuplo do letných teplôt a prilákalo do zoo v košických Kavečanoch rekordných 30.000 návštevníkov. Kým máj kopíroval čísla z predchádzajúcich rokov, jún bol za posledných šesť rokov najslabší.

0 965

Stážisti Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV) a študenti Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského opísali dokonale maskovaný hmyz.

Ide o švába z vyhynutej čeľade Umenocoleidae, ktorý žil v druhohorách. Zachoval sa v jantáre, a tak na ňom mohli vedci odpozorovať tzv. kamufláž. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.

Výskumníci svoj objav prezentovali v najstaršom paleontologickom časopise Palaeontographica. „Napodobňovanie nejakého predmetu živočíchom v tej najjednoduchšej forme je tzv. crypsis. Tento živočích napodobňoval zložitejšie vzory, ktoré mu umožnili splynúť s prostredím. V tomto prípade ide o jasné maskovanie oproti kôre stromov. Môžeme sa preto domnievať, že živočíchov na takomto mieste zaliala stekajúca živica. Toto poznanie nám vysvetľuje jeho správanie. Zrejme žili priamo na kôre stromov a svoje maskovanie postupom času vývoj zdokonaľovali,“ povedal paleontológ SAV Peter Vršanský.

Šváby patria k najpočetnejším zachovaným fosíliám z obdobia treťohôr, v druhohorných jantároch sú však veľmi vzácne. Zachovalo sa len niekoľko vzoriek a jednu sa podarilo získať do vlastníctva Slovenského národného múzea.

„Farebný vzor tohto jedinca môžeme jednoznačne kategorizovať ako najstarší doklad zložitejšej kamufláže vôbec. Maskovanie je asymetrické, jedna strana sa odlišuje od druhej. Vytvára škvrny rôznej veľkosti, zrejme rozkladajúce obraz aj v závislosti od vzdialenosti predátora, ktorý sa na neho chystal zaútočiť, aj od veľkosti podkladu. Tento výskum nám umožňuje cestovať v čase dinosaurov vzdušnou čiarou od jantárových lesov Libanonu a Mjanmaru, kde sa vzorky našli, až po brehy toxického jazera Crato v Brazílii, kde tiež tento šváb žil,“ doplnil Vršanský.

Foto týždňa

0 672
Cezpoľný beh je pre zajacov obľúbenou disciplínou. Sú v nej šampióni.